Milovali sme ju všetci traja

13.

„Keď som bol ráno po Natálku, sotva sa na mňa pozrela," priznal sa im Kristián. „V jej očiach bola bolesť a strašne sklamanie. Pošliapal som všetky jej sny a ani neviem prečo. Netuším, prečo som to všetko urobil. Prečo som veci proste neurobil správne. Kvôli nej a kvôli Natálke. Ja vážne neviem..."

„Nevážil si si to, čo si mal," odvetil mu Daniel jednoducho. „To, za čo by iní dali všetko na svete. Za úžasnú ženu a krásnu dcéru."

Kristiánovi sa v očiach leskli slzy. „Prečo ste ma nevarovali, že robím veci zle?"

„Varovali sme ťa, ale ty si bral Naďu ako samozrejmosť," zopakoval mu Daniel. „Pravda je, že dosť dlho trpela to, ako si sa správal. Iná by ťa hnala. Ale Naďa ona nie. Pretože napriek všetkému si bol jediný, koho milovala. A rovnako sa pokúšala všetko zachrániť kvôli Natálke. Lenže už nemohla zrejme prežiť toho, ako po nej šliapeš. Predsa len, má svoju hrdosť."

„Posral som to!"

„Neskutočne!" prikývol mu Alan. „A tak sme verili, že to bude navždy. Naozaj, vďaka tebe a Nadi, som veril na to, že láska skutočne existuje. Aj napriek tomu, že som ju ľúbil. Veril som vám!"

„Láska neexistuje!" zamračil sa Kristián.

„Ale čoby," zasmial sa Daniel. „Pozriem sa na Naďu a viem, že láska existuje."

Kristián sťažka preglgol.