Alan vybral z auta gitaru a brnkal na nej melódiu piesni a Natália sa chytila ako prvá a spoločne s ním spievala. Ohník im znova horel. Kristián cez Natáliu aj tak prehodil svoju hrubú mikinu, lebo začínalo byť celkom chladno a nechcel, aby sa po výlete vrátila domov chorá. Naďa by bola isto nahnevaná.
Sadol si na peň a len tak pozoroval svoju dcéru. Dlhé blond vlasy si pred chvíľkou vyčesala do divného drdolu, ako ich často nosievala. Spievala celkom falošne, rovnako ako Naďa, ale nikomu to teraz nevadilo. A v skutočnosti bola naozaj krásna po svojej mame. Kristiánovi zovrelo srdce pri pohľade na dcérku a na to, že už nie sú skutočná rodina.
Vo vrecku nohavíc mu zapípal telefón. Vybral ho a prečítal si správu.
Naďa: Všetko v poriadku?
Kristián: Áno, všetko je v poriadku. Nemusíš si robiť starosti.
Naďa: Dobre. Daj za mňa pusu Naty. A pozdrav chalanov.
Kristián: Vybavím. Dobrú noc. K
Naďa: Dobrú noc. N
„Naďa vás pozdravuje," povedal, keď Alan skončil s jednou piesňou. „A tebe posiela pusu," žmurkol na svoju dcéru.
Jeho najlepší priatelia sa pozreli do zeme.
CZYTASZ
Milovali sme ju všetci traja
Krótkie OpowiadaniaNatália trávi čas na opekačke so svojím otcom a jeho dvoma najlepšími priateľmi. Všetci traja sú momentálne slobodní a v skutočnosti ich vždy spájala láska k jednej žene - k jej mame.
