Milovali sme ju všetci traja

4.

Natália mala rada víkendy, ktoré trávila so svojím otcom. Často ju brával na výlety a často im spoločnosť robili aj jeho najlepší priatelia a ona ich brala ako svojich dvoch dobrých strýkov. Ani jeden z nich nebol ženatý.

Alan sa nikdy ani neoženil. Dokonca ani nemal dlhodobú priateľku, čo si Natália pamätala. Väčšinou bol vždy sám, ale aj tak ako už dospievala, bolo jej jasné, že nejaké tie ženy na určité veci má. A Daniel bol tiež sám. Vedela, že mal pred rokmi nejaký dlhodobý vzťah, ale aj ten sa rozpadol. Okrem toho ani jeden z nich nemal deti a tak sa Natália stala neoddeliteľnou súčasťou ich života. Vždy ju rozmaznávali a kupovali jej darčeky. Brali ju ako parťáka, ako niekoho, s kým chceli tráviť voľný čas.

Často rozmýšľala, či to celé nie je iba preto, lebo im veľmi pripomínala mamu. Kedysi, keď boli mladší, trávili všetci štyria takto voľný čas. Lenže potom prišla na svet ona, Natália, a ich partia sa trocha odcudzila. Naďa už nemala toľko času venovať sa priateľom, keď mala iné priority.

„Pozdravíš ju, potom," pošepkal jej Daniel, keď vyberala stan z auta. „Mamu."

„Prečo jej nezavoláš?" spýtala sa ho.

„Možno jej zavolám."

„Asi by si mal, hovorím, mama sa posledné dni cíti hrozne osamotená. Predsa len v práci veľa priateliek nemá a tak. Bude rada, ak sa jej ozveš, Dani," žmurkla na neho.

„Som fakt rád, že si cez víkend s nami, Natálka," usmial sa na ňu a pobozkal ju do vlasov. „Si naše všetko. Hlavne Kristiánové všetko. Nezabudni nikdy na to, dobre?"

„Čestné skautské," prikývla Natália a potom ho objala.