11.

171 37 17
                                    

„Pred dvoma dňami som bol u Nadi." Priznal Alan. Otvorili druhú fľašu vodky. „Pokazil sa jej vypínač. Potrebovala, aby ho niekto opravil. Zavolala mne."

„Opravil si ho?"

„Áno, trvalo mi to asi pätnásť minút. Potom sme si dali kávu a šiel som domov," vravel Alan.

„Hovorila o mne?" spýtal sa ho Kristián.

„Bavili sme sa hlavne o Naty, trocha o tebe, trocha o mne a o nej. Naozaj bola celkom smutná. Mala stretnutie s editorkou, takže som dopil kávu a ona sa šla prezliecť. Odviezol som ju do mesta a šiel som domov," rozprával mu Alan. „V aute si zabudla toto," siahol do vrecka na nohaviciach a vybral cyklámenový rúž. Nadin obľúbený. „Chcel som ho dať Naty, aby jej ho vrátila."

Kristián siahol rukou po ruži a vzal si ho. Otvoril ho a sledoval jeho farbu. Pamätal si ho presne na Nadiných horúcich perách. „Pobozkal si ju?" spýtal sa ho.

„Nie," pokrútil okamžite hlavou Alan.

„Vždy sme mali odtlačky od toho rúžu na tvári," zasmial sa Daniel a dolial si vodku. „Vždy, keď nás pobozkala na líce. Hoci sa to vždy snažila zmazať, stopy tam ostali."

Kristián hodil rúž do lesa. Hnusil sa mu.


Milovali sme ju všetci trajaWhere stories live. Discover now