Papierové kvety

Kapitola 31. - Prebudenie

„Ahoj," usmiala som sa a konečne si dovolila chytiť jeho ruku do oboch dlaní.

„Čo tu robíš?"

„Prišla som ti nakopať zadok."

Vyvalil oči, potom odfrkol nosom a rozosmial sa. Zrejme nečakal, že toto budú moje prvé slová.

„Za ten list?"

„Áno aj."

„A za čo ešte?"

„Za to, že si od začiatku neležal v nemocnici. Že si bol taký tvrdohlavý. Že si preliezal balkóny a možno si si ublížil. Že si mi zavrel dvere pred nosom. Ale hlavne za ten hlúpy list."

Nadvihol aj druhú ruku a prikryl ňou moje dlane.

„Nechcel som, aby si sa trápila, keby..."

„Ty si snáď myslíš, že keď si sa so mnou rozišiel, tak som sa netrápila?"

„Myslel som, že sa pohneš ďalej. A potom som videl, ako ťa ten chalan odprevádzal domov..."

„Neodprevádzal, ale otravoval celú cestu, to je rozdiel."

„Takže si mi sem vlastne prišla vynadať?" nadvihol obočie.

Trochu som ubrala plyn.

„Ani nie, len som sa trochu rozohnila."

„Tak prečo si prišla?"

„Lebo som počula, že vraj bozkom sa dajú zobudiť ľudia. Robili laboratórne pokusy na akejsi Ruženke a celkom to fungovalo."

„Na mňa to nejako nezaberá, stále sa cítim groggy," uškrnul sa.

„To preto, lebo som ťa ešte nepobozkala."

Naklonil hlavu nabok, vlasy sa mu rozprestreli po vankúši.

„Mája, a načo čakáš?"

Začervenala som sa.

„Stále si nie som istá, či sa ťa môžem dotýkať, alebo dokonca bozkávať kvôli baktériám a vírusom a kontaminácii a bohviečomu. Je to bezpečné?"

Prevrátil očami, jednou rukou ma chytil za zips na mikine a pritiahol ma k sebe. Najprv si len priložil pery k mojim a na chvíľu stuhol. Možno aj on sa zľakol, že sa zase niečo stane, ale nič sa nedialo. Potom ma konečne pobozkal. Jeho pery boli presne také, aké som si pamätala. Plné, mäkké, jediné na svete.

„Naozaj sa cítim prebudenejšie," zašepkal mi do úst.

„Je to zvláštne," povedala som úplne mimo misu a Denis sa trochu odtiahol.

„Čo? Bozkávanie so mnou?"

„Nie, to je rovnako príjemné ako predtým. Ja len že máš iné srdce. Cudzieho človeka. Napriek tomu sa zdá, že ma máš stále rád."

„Prečo by som nemal?" nechápal.

„Milujeme predsa srdcom, nie? Bála som sa, že keď budeš mať nové, už ku mne ním nebudeš nič cítiť."

„Mája, to je otrasná teória."

Len som pokrčila plecom. Nie všetko musí mať racionálne vysvetlenie.

„Nie je to len o srdci," pohladil ma po tvári. „Mám ťa v hlave, v bruchu, v bruškách prstov, v každom póre, v každej bunke. Srdce je len jeden orgán z mnohých."

Naklonila som sa k nemu, aby som ho ešte trochu kontaminovala bozkami, ale za chrbtom sa mi ozvalo odkašľanie. Prišla sestrička, aby nás upozornila, že je koniec návštevy.

 ---

Tááák, konečne sme sa dostali k tomu peknému, snáď sa dnes potešíte :-)

Na www.booksarethenewmakeup.weebly.com dnes beží blesková súťaž o Leto s Alexandrom od vydavateľstva Verbarium, kniha zadarmo stojí za pár kliknutí, nie? :-)