Papierové kvety

Kapitola 10. - Denis neprišiel

„Marika, si v poriadku?" opýtala sa ma mama na druhý deň aspoň stokrát.

„Jasné, prečo by som nebola?" mykla som plecom a sama od seba sa pustila umývať riad. Potrebovala som sa niečím zamestnať, aby som nemusela myslieť na to, ako som zo seba urobila pred Denisom zúfalú chuderu. Čo mi to len, preboha, napadlo?

„Naozaj mi je ľúto, že si nemohla ísť do Chorvátska, ale ocino to má tento rok v práci ťažké. Hrozí prepúšťanie, sme radi, že má vôbec prácu."

„To je v pohode," povedala som, hoci to nebola celkom pravda. Stále ma škrelo, že sme nikam nešli, aj to, že mi Lena nepožičala, ale v porovnaní s tým, čo som vyviedla včera, to úplne bledlo.

„Prosím ťa, choď toto zavesiť na balkón," hodila mi mama mokré utierky a pustila sa do miesenia cesta na koláč.

Nemala som chuť liezť von, nedokázala by som sa mu pozrieť do očí.

„Mami, ja budem miešať, pokojne sa choď vyvetrať a zaves si to, vieš to lepšie ako ja," snažila som sa z toho vykrútiť.

Čudne na mňa pozrela.

„Nevieš zavesiť dve utierky?" nadvihla jedno obočie. To je jej špecialita. Tým jedným nadvihnutým obočím povie viac, ako celým slovníkom.

„Fajn," zamrmlala som. Jedna noha sem, druhá tam, hovorila som si v duchu. Budem rýchla ako prepadová jednotka mladých svišťov. Rýchla rota bude popri mne vyzerať ako banda amatérov.

Vybehla som na balkón, zaštipcovala utierky a už som kládla nohu dnu, keď mi zrak padol na črepník. Pribudla do neho ďalšia papierová kvetina, na ktorej bol prilepený lístoček. Vzala som ho, myslela som, že tam bude nejaké vysvetlenie, ale stálo na ňom iba hyacint.

Nakukla som na vedľajší balkón, ale tam sa ani záclona nepohla.

Doma som zadala do vyhľadávača hyacint. Podľa všetkého rôzne farby mali rôzne významy. Skúsila som znovu. Purpurový hyacint.

„Purpurový hyacint vyjadruje ospravedlnenie," prečítala som si. „Touto kvetinou hovoríme prepáč."

Oprela som sa chrbtom o stoličku a zamyslene sa na nej krútila. Denis si dal námahu, aby vyrobil naozaj komplikovaný kvet, ktorým sa mi chcel ospravedlniť. Nechápala som však prečo. Ja som bola tá, ktorá urobila chybu, nie on. Ja som prekročila limit. To sa stáva, že si niekto zle vyloží signály. Ale ak som sa mu nepáčila, prečo sa tak snažil, aby som sa cítila lepšie? A ak som sa mu páčila, prečo mi neopätoval bozk? Dumala som a dumala, riešila komplikovanú rovnicu o jednom neznámom, ale na nič som neprišla.

Napokon som sa rozhodla, že sa mu nebudem vyhýbať. Bolo od neho milé, že urobil toto gesto, aby som sa necítila trápne. Počkala som, kým vychladol koláč, odkrojila dva kúsky a vyšla na balkón s balíčkom kariet. Vedela som, že keď ma zbadá, určite vyjde. Zatiaľ sa vždy objavil.

Čakala som a čakala, dokonca som nachystala aj chladenú minerálku a dva poháre. Sedela som na šamlíku, tisícikrát zamiešala karty, ale Denis sa neukázal.

---

Už sa to trochu zamotáva, ale stále to ešte nie je tá pravá zápletka :-)