Nobody's of view
Auto zastalo pred opustenou budovou. Pre Kathreen to bola neznáma budova, no Alex ju veľmi dobre poznal. Vystúpil z auta, ktoré následne obišiel a otvoril dvere na strane, kde sedela Kathreen. Za ruku ju vytiahol z auta, zavrel dvere a zamkol ho. Opäť ju chytil za ruku a viedol do útrob budovy. Obaja mlčali. Neprehovorili ani jedno slovo od kedy nasadli do auta. Alex vedel, že dnes Kathreen zlomí a bude tak, ako chce on. Ale nevedel, že Kathreen si už niečím takým prešla. Alex zaviedol Kathreen do tmavej miestnosti, kde pripútal jej ruky aj nohy k stene za jej chrbtom. Trochu od nej odstúpil, aby sa mohol pozrieť na jej bezbranné telo, ktoré bolo teraz v jeho moci. ,,Tak a potomto sa ma už budeš báť." Napriahol sa a uštedril jej úder pod rebrá. Na jeho tvári sa začínal rysovať úsmev, užíval si to, že ju mohol trápiť. Dával si záležať, aby jeho údery boli presné. ,,Chcem ťa počuť kričať moje meno. To ako prosíš,aby som prestal." Uštedroval jej jeden úder za druhým a stále sa viac a viac usmieval. Kathreen kričala, prosila, plakala ale nič nezaberalo. Alex sa na tom len smial, výžival sa v jej bolesti. Miloval tento pocit, ktorý cítil vždy keď mal nad niekým moc. Teraz si s jej telom mohol robiť čo chcel, keďže sa Kathreen nemohla brániť. Za celý čas mala hlavu sklonenú nadol. Nechcela sa mu pozerať do očí. Každý úder ju bolel čím ďalej, tým viac. Celé jej telo bolo ako v jednom ohni. Pristúpil k dobitému telu mladej ženy. Medzi palec a ukazovák chytil jej bradu a nadvihol hlavu, aby sa mu pozerala do očí. Z jej modrých očí sa stále liali nové a nové slzy, ktoré si drali cestičku cez jej bledé miestami červené líca. Ak by mohla, odvrátila by pohľad, no on ju nútil sa pozerať do jeho azurových očí, ktoré boli teraz bez emócií. ,,Tak čo? Ešte stále sa má nebojíš?" Jeho tón hlasu bol pevný. Jeho tvár zdobil opäť ten strašidelný úsmev, ktorý každému naháňal strach. ,,Prečo to robíš? " Jej hlas bol poznačený od vzlykov, ktoré stále neprestávali. Bola rada, že vôbec vyslovila jednú súvislú vetu. Aj keď neodpovedala na jeho predošlú otázku. Opýtala sa ho niečo čo ju trápilo od príchodu na toto miesto. Ale to čo jej odpovedal ju vystrašilo ešte viac. Povedal len tri slova. Úplne obyčajné slová, ktoré však toľko znamenali. Odpovedal jej: ,,Hlasy sú silnejšie."
KONIEC.
