,,Oh, zlatíčko toto je tvoj nový domov. Odkiaľ nikdy neodídeš." Povedal to ako by to bola ta najjasnejšia vec. ,,Ale prečo som tu? Čo odo mňa chcete?" Slzy sa mi už liali z oči. Muž sa na mňa otočil a prešiel za môj chrbát. Dych sa mi zadrhol v hrdle, keď sa jeho ruky ocitli na mojich bokoch, a jeho horúci dych, narážal do môjho krku.
Sklonil sa k môjmu uchu, kde zanechal letmý bozk, ešte viac sa priblížil k môjmu krku a zhlboka sa nadýchol. ,,Povedal som, že si ťa nájdem." Oh, ten hlas. Ten hlas mi bol povedomý. No nevedela som si spomenúť komu patril alebo kde som ho počula. Oh, Kathreen myslí. Musím odtiaľto odísť. Nemôžem tu ostať.
,,Okamžite má puste." Naplno som sa rozplakala a začala sa vzpierať. Udierala som ho do ruk a snažila sa dostať z jeho zovretia. Bože, prečo som tu. Čo odo mňa chce? Veď ho vôbec nepoznám, alebo áno ? Nie určite ho nepoznám. V hlave mi vírili tieto a ďalšie myšlienky, rôzne scenáre čo by sa mohlo stať. Musím sa dostať preč. ,,Myslel som, že budeš rozumná a pôjde to po dobrom. Ale ty si si vybrala." Nechapala som význam jeho slov. Došlo mi to, až keď do môjho ľavého ramena vystrelila prudká bolesť, ktorá sa šírila celým telom. Opäť sa mi začalo zahmlievať pred očami. Každou sekundou som nad mojím telom strácala kontoru a posledné čo si pamätám, boli malé bozky a tlmený hlas opakujúci slová. ,,Navždy moja." ktoré mi zneli v hlave, až kým som znovu neupadla do spánku, z ktorého som sa len pred pól hodinou zobudila.
Kathreen-pred 1 mesiacom
Jeden mesiac. Už som v tomto dome zavretá posratý jeden mesiac. Všetky moje pokusy o útek končia rovnako. Vždy ma nájde a keď sa začnem vzpierať, tak mi opäť niečo pichne a ja zaspím. No najhoršie je to, že sa zobudím osprchovaná, v inom pyžame a v posteli, v ktorej som sa zobudila po prvý krát. Oh, keby som len vedela, čo odo mňa chce. Bože, neviem si spomenúť odkiaľ poznám ten hlas. Musím niečo vymyslieť. Veď predsa tu nemôžem ostať trčať večne. Vstala som z postele a opustila izbu, v ktorej som sa nachádzala. Zišla som po schodoch do kuchyne, kde na stole bol položený tanier s jedlom a mali lístoček. Vzala som ho do rúk a prečítala si ho. Stalo tam: ,,Dúfam, že si sa dobre vyspala. Na jedz sa. Neviem kedy prídem domov, no bol by som rád ak by som ťa nemusel opäť hľadať. Už ma nebaví ťa stále uspávať." To mu nemôžem sľúbiť. Rýchlo som všetko zjedla a taniere položila do drezu. Keď som vychádzala z kuchyne pozrela som sa na nástenné hodiny. Bolo 23:43. Som strašne unavená. Keď vás niekto omráči, strašne vás rozbolí hlava a budete neskutočne unavený. Dúfam, že sa ten muž neukáže aspoň 2 dni. Minule neprišiel 5 dní. No len ja mám tak úžasne šťastie, že keď som bola možno kilometer od tohto domu. Niekoho ruky má chytili za boky a prehodili cez jeho plece zo slovami ,,Nikdy odo mňa neodídeš." Prišla som späť do izby a vošla pod perinu. Keď som bola už v polo spánku tak sa posteľ za mojím chrbtom prehla, a silné paže si pritiahli moje telo na svalnatú hruď. ,,Dobrú noc, srdiečko."
Nobody's of view
Muž so strašidelným úsmev sa vždy tešil, keď príde do jeho obrovského domu a bude môcť byť so svojou Kathreen. Nemôže odolať, vždy keď je pri nej, musí sa dotknúť jej zamatovej pokožky. Ktorá je na dotyk tak horúca. Vždy ju drží pevné pri sebe ako keby mu mala újsť. No on sa musí presvedčiť či to čo sa deje, nie je len výplod jeho fantázie. Oh, je tak posadnutý jej krásou. Až na toľko, že nemôže uveriť, že to krásne nevinné stvorenie je v jeho náručí. V náručí blázna, ktorého bude musieť milovať.
❄❄Ďalšia časť⛄ ďakujem za ⭐ a komenty💙 dúfam, že sa vám bude časť páčiť❄❄
