VII.

785 77 5
                                    

Kathreen- nasledujúci večer
Dnes musel Alex niekam odísť, nepovedal mi kde. Povedal len, že mám ostať doma. Som smutná, dnes som s ním nebola skoro vôbec. Už je pol jedenástej večer a Alex nikde. Pochybujem, že dnes vôbec príde. Ale tak čo už, ja mu rozkázať nemôžem. Veď ho predsa nenávidím. No možno nie až tak úplne nenávidím. Ja vlastne neviem čo cítim. Som z toho všetkého strašne zmätená.Pohľad som opäť presunula na telku, v ktorej dávali Vikingov, tak si asi viete predstaviť ako vyzeral môj večer. Milujem ten seriál. A Ragnar k tomu len dopomáha. On je úplne úžasný. To telo, vlasy, brada a tie dokonalé oči. Ešte chvíľu som sa rozplývala nad Ragnarom. No keď som do pozerala poslednú časť vyšla som na poschodie a vošla do spálne. Zo skrine som si vzala pyžamo a išla sa osprchovať. Urobila som večernú hygienu a vošla do spálne. Perinou som sa zakryla až po uši a ponorila sa do ríše snov.

1 hodina ráno
Zo spánku má prebrala hlasná rána. Poobzerala som sa po izbe, v ktorej som sa nachádzal. No nič nezvyčajné tam nebolo. Môj pohľad padol na hodinky. Pane bože je len 1 ráno. Aký debil si ma dovolíl zobudiť. Neberte to zlé ale ja proste milujem spánok. Postavila som sa z postele a otvorila dvere na chodbu. Vyšla som zo spálne a porozhliadla sa po dlhej chodbe.Môj pohľad zaujali zavreté dvere od kúpelne. Spod dverí svietilo tlmené svetlo. Bola som si istá, že som dvere nechala otvorené a svetlo som vypla. Pomalý som prišla ku dverám a opatrne ich otvorila, ako keby z poza dverí málo vyskočiť nejaké strašidlo. Áno viem je to detinské, no čo by ste robili vy v obrovskom dome, kde ste úplne sama? Hlavu som strčila do pootvorených dverí. Ale to čo som videla ma vystrašilo k smrti. Pred zrkadlom stál Alex. To by nebolo nič, ak by nemal celé oblečenie aj tvár od krvi. Dvere som otvorila úplne a vošla dnu. Alex sa na mňa otočil celým telom. ,,Choď spať. Ja za chvíľu prídem." Snažil sa o milý tón no s tým ako vyzeral to veľmi nešlo. ,,Tak na to zabudni. Tu si sadni." Rukou som ho potiahla k vani, na ktorú si sadol. ,,Kde máš lekárničku?" Opýtala som sa ho, bez toho aby som sa na neho pozrela. Nemala som čas, musela som nájsť tú hlúpu lekárničku. ,,Je v predposlednom šuflíku. Pri zrkadle." Bez slova som ju zobrala. Otvorila ju a začal z nej vyberať dezinfekciu a tampóny. ,,Teraz to bude možno trochu štípať." Bez slova prikývol a nechal ma mu vyčistiť malé ránky na rukách a tvári. Pozoroval každý jeden pohyb mojej ruky. Ani jediný krát nesikol od bolestí. Ako by to ani necítil. Chytila som jeho tričko do rúk a opatrne mu ho vyzliekla. Pohľad mi padol na jeho vypracovanú a potetovanú hruď na ktorej bolo veľa malých zranení a fialových modrín. Celý jeho chrbát bol pokrytý modro-fialovými modrinami. ,,Oh zlato, čo si to pre Boha robil?" Ticho ktoré vládlo v celóm dome som prelomila otázkou, ktorá má trápila od kedy som vošla do kúpeľne. ,,Ako si mi to povedala?" Na jeho dobytej tvári sa opäť objavil ten strašidelný úsmev. Nie ja som mu povedala zlato. Bože nejako mi to muselo vykĺznuť. ,,No ehm, vieš ja-ja..." začala som koktať. Bože to je trápne. Moje koktanie zastavil tým, že priložil jeho pery na tie moje.

❄❄ Takže lásky ďalšia časť😘❄❄

The Joker 2Where stories live. Discover now