The Same[DOKONČENÉ]✔

10.

"Ja som v poriadku.. Prečo by som nemala byť?" Spýtala sa a vzala si vodu.

"Bolo ti zle.. A k tomu si človek.. Mohla si si ublížiť.. Si náchylnejšia na zranenia a choroby.." Mykol plecami a posadil sa do kresla vedľa nej.

Zdvihla jedno obočie.
"Vážne?". Zasmiala sa. Prvýkrát viac úprimnejšie. Ani si to neuvedomila.

Prekrútil nad ňou očami.
"Ostaneš ešte tu, alebo.." Neisto sa jej opýtal. Počuť jej smiech bolo preňho ako rajská hudba.

"Uhmm.. Ja.. Ja neviem." Zamyslela sa.
"Nechcem zostať zas sama.". Povedala aj keď to povedať fakt nechcela. Sama to celý čas sama pred sebou popiera a teraz to povie niekomu inému. Niekomu kto jej tiež zničil život rovnako ako ona jemu.

Prekvapene na ňu pozrel..
"Tak tu ostaň, navarím.". Istotou svojich kulinárskych schopností, ju presviedčal, nech ostane..
"Aj tak som tu sám.. Takto sa aspoň zadarmo naješ toho najlepšieho jedla, akého si doteraz jedla..". Nadšene sa na ňu usmieval..

Usmiala sa naňho. Úprimne.
"Hah.. Uhm.. Takže ty ješ aj normálne?" Zachechtala sa.

Prikývol.
"Nenasýti nás to, ale upíri sú tí najlepší kuchári. Kto myslíš, že varí pre anglickú kráľovnú.."
Opýtal sa s úsmevom na tvári.

Raina sa rozosmiala.
"To nemyslíš vážne, že?". Spýtala sa pomedzi smiech. V tom prestala a vydesene sa pozrela pred seba.