HP | Jednorázovky

Útes v útržkoch (Rabastan/Regulus)

A/N: Dlho som nič nepridala. Nemyslím preklad, recenzie alebo niečo... ale dielo. Tak som sa   rozhodla to aspoň máličko vynahradiť, pretože síce sa už chystám do písania, ešte chvíľu potrvá kým niečo pribudne. 

Na vysvetlenie tohto výplodu - spomínala som, že ten čas, čo by som písala, mi zaberá rpg. Práve tam som dostala za úlohu zložiť príbeh z náhodných slov v osemsmerovke, ktoré mali HP tématiku. V mojom prípade z toho vzniklo FF na Rabastana s Regulusom. Mladého Lestrangea s Blackom mám ako "bromance" v hlave už dlho a raz sa k ním snáď vrátim poriadne. Zatiaľ teda aspoň takto.

(Slová- metlobal,elita, bradavice, lektvar, bezoár, asfodel, hlbočník, rarach, osídlo, Quirrel,krik,kentaur, mráz,mozkomor, Voldemort, veľmoc, minister, Kvikálkov, mrož, prenášadlo, vrava, Ollivander, Grindelwald, čajka, dorozumievanie, Zaklínadlo, modlitba, klamať, drak, veľmoc, elf, komnata, lesom, kamienok, strašiť, lakeť, morda, lakomec) Sú vyznačené. Poradie bolo náhodné.

ÚTES V ÚTRŽKOCH

Svieži jarný vánok sa im obtieral o tvár, keď si cezeň prerážali cestu za loptami. Tesne sa vyhol letiacej dorážačke, ktorá smerovala na jeho hlavu. Čierne vlasy mu postrapatil poryv vetra, ktorý vytvorila a na moment hľadal na metle stratenú rovnováhu. Automaticky sa zamračil smerom k Rosierovi a jeho širokému úškrnu. 

Stočil metlu radšej smerom vyššie, aby mal lepší rozhľad na hru a zároveň bol jej menšou súčasťou. Ako každý večer, pozval si jeho brat priateľov, aby si zahrali metlobal. Rosier, Avery, Mulciber, Wilkes, Malfoy, mladý Black a Lestrange. Elita. Aspoň to si o sebe mysleli. Uvedomoval si, že on do nej nepatrí, dokonca aj tú hru hrá iba do počtu. Fakt, že bol chytač nebola žiadna česť. Bol malý a tenký, preto ho na tej pozícii nechali – aby im nezavadzal, kým oni budú hrať svoju tvrdú hru. 

Nezaujato nad nimi poletoval. Nemal ani príliš veľa chuti chytiť zlatonku. Beztak to len odmávnu a začnú hrať odznova. Keď však Black, ktorý z nich bol najmladší - a zároveň tiež na chvoste ich partie, takže zaujal miesto druhého stíhača - odrazu vyrazil po niečom, čo videl len on, nezaváhal. Nechcel aby mu brat venoval ďalší sklamaný pohľad. Bol rýchlejší, metlu ovládal lepšie, čoskoro bol tesne za Regulusom a dokonca videl zlatú šmuhu, ktorú teraz obaja naháňali.
Skôr, než by však stihol náskok znížiť úplne, do cesty mu vošiel Avery a vzápätí pocítil na tvári jeho lakeť. Zahmlilo sa mu pred očami a pustil metlu. Bola to poriadna morda, ktorá mu otriasla vnímaním. A pád na zem tomu nepomohol. 

Zostal ležať na chrbte, hlava otrasená, telo udreté a cítil, ako sa mu z nosa pustila krv. „Slečinka," odfrkol si Avery jeho smerom, keď všetci pomaly pristávali okolo neho.

Podarilo sa mu zaostriť na brata, u ktorého hľadal ochranu. Vždy sa k nemu obracal, napriek tomu, že už dávno vedel, aké to je zbytočné. Ako mladší ho nemal rád, pretože bol lakomec, nechával si pre seba priazeň rodiny aj kamarátov, nič mu nedaroval. Časom sa mu samého seba podarilo presvedčiť, že za tým sa nakoniec aj tak skrýva jeho brat a bratia sa predsa majú chrániť.

„Sklapni, Avery," odvrčal naňho Rodolphus a jemu sa na chvíľu uľavilo. Avšak len do momentu, kým nenamieril znechutený pohľad naňho. „Mal si sa mu vyhnúť. Alebo v lepšom prípade zhodiť z metly ty jeho." Sklonil sa k nemu s prísnym tónom. 

Skôr, než by však stihol niečo povedať, jeho brat sa znovu vystrel, pokynul svojim priateľom a všetci sa vybrali domov na večeru, nechávajúc ho ležať na zemi. Len mladý Black mu ponúkol ruku, aby sa postavil, ktorú však kvôli vlastnej hrdosti neprijal.