O 9 mesiacov.
Vrátila som sa z nemocnice s krásnym dievčatkom. S Gerardom sme jej dali meno Amy.
,,Gerard?"otočila som sa naňho z posledných síl , čo som v sebe ešte mala.
,,Ano?" usmial sa na mňa.
,,Milujem ťa."úsmev som mu opätovala.
,,Aj ja teba, ale mala by si si ísť lahnúť. Ja sa o Amy postarám." pohladil ma po líci a pobozkal ma.
,,Tak ja idem." vyšla som po schodoch a šla si lahnúť.
Vzbudila som sa ako znovuzrodená. Mala som dobrú náladu. Zišla som dolu po schodoch a mrknúť čo Gee a Amy robia.
,,Jžš." zachychotala som sa keď som zbadala Gerarda so zababraným tričkom , od detskej kašičky , ako ležali a spali spolu s Amy na gauči. Šla som na balkón si zapáliť. Predsa len, za tých 9 mesiacov mi to aj chýbalo.
,,Dobré ránko." povedal rozospatý Gerard , akolen vyšiel na terasu.
,,Dobré ránko láska." usmiala som sa a pozrela som sa do jeho rozospatých očí. No on sa neusmieval , ale bol smutný.
,,Láska, čo sa deje?" zvážnela som aj ja.
,,Nó... Musím odísť."sadol si na stoličku.
,,Tak choď. Á.. Kam že ideš?" myslela som si , že si chce ísť niečo vybaviť do mesta.
,,Musím odísť na 2 roky." pozrel sa mi so smútkom v jeho očiach , do tých mojich.
,,Čo?!" vypadla mi cigareta z ruky.
,,Musím odísť na turné."
Po 2 rokoch.
,,Amy.. Kde si ?" hladala som Amy po celom byte. Hrali sme sa.
,,Musíš ma nájsť." započula som spoza gauču.
,,Mám ťa!" dobehla som za ňou, chytila ju a šteklila na brušku.
,,Mami prestaň!" smiala sa.
Sadli sme si na gauč a Amy zosmutnela.
,,Mami?" sklonila hlavu.
,,Ano zlatko?" pozrela som sa do jej malých očí. Mala ich celé po otcovi.
,,Kedy príde ocko?"
,,Ja neviem zlatko. Ale čo keby že ideme na zmrzku?" usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.
,,Áno!!" tešila sa.
,,Zlatko počkaj..." zamykala som dvere a Amy sa rozbehla k bránke.
,,Mami ? Kdo je ten ujo s tou smiešnou červenou hlavou?" Amy dobehla ku mne.
,,Ja neviem.." chcela som sa mu pozrieť do tváre , ale bol mi otočený chrbtom.
,,Prepáčte. Želáte si ?" pristúpila som k nemu bližšie. On sa ku mne otočil , ale mal slnečné okuliare. Takže som nevedela , kdo to je.
,,Áno.. Hladám svoju ženu."zasmial sa.
,,Tak to veľa šťastia."pousmiala som sa.
,,Prečo? Ja už som ju našiel." ako to dopovedal , zlakla som sa , že je to nejaký úchylák, tak som pre istotu chytila Amy za ruku.
,,Pavla.. To som predsa ja.." dal si dolu okuliare a ja som hneď vedela , že je to Gerard.
,,Gerard!!" vrhla som sa naňho. Amy len pozerala , ale potom jej doplo, že to je jej otec.
,,Ahojte dievčatá.. Tak ste mi chýbali." pevne nás obímal.
Na tú zmrzku sme nakoniel nešli. Zostali sme doma ako rodina. Užívala som si jeho prítomnosti.
Toto je koniec tohto príbehu. Som rada že ste to dočítali až sem ❤️
Dúfam že sa vám príbeh páčil. Budem rada , ak mi napíšete do komentáru, alebo do správ. Keby že si chcete prečítať podobný príbeh, tak na mojom profile nájdete viac takých príbehov.
XOXO Domi.
