Celú cestu domov sme boli ticho .
,,Ideš ešte ku mne ?" spýtal sa ma
,,Spať ? Či ?" moc som chcela uňho prespať aj túto noc
,,Ked chceš u mňa spať , tak ja budem len a len rád." pousmial sa na mňa.
,,Dobre." pousmiala som sa ja naňho
,,Okey.Tak na tú večeru si ma nezobral. Spravíme si niečo?" vyčítala som mu to , akolen sme prekročili prah jeho dverí.
,,Fajn.. Počkaj." náš rozhovor prerušil Gerardov telefonát.
,,Ahoj Mikey! Brácho. Ako dlho som ťa už nepočul." zakril si rukou mikrofón aby ho Mikey nepočul ,, Pavla? Mikey by chcel dneskaj prísť na návštevu. Prinesie aj jedlo . Bude to moc vadiť ?" zaškeril sa
,,To je jedno kdo príde . Hlavné je , že prinesie jedlo." začala som sa smiať
*Cink-Cink*
,, Už sú tu." Usmial sa na mňa a šiel otvoriť.
,,Nazdar Brácho!" Mikeyho bolo počuť až do kuchyne.
,,Ahoj." chlapci vošli do kuchyne.
,,Ahoj.. Fú jakú krásku tu máš." Mikey sa pousmial.
Zrazu vošiel do kuchyne aj čierno vlasý chalan. Nepoznala som ho.
,,Ahoj." pristúpila som k nemu.
,,A-ahoj.. Ja som Peter." pousmial sa na mňa.
,,Ahoj.. Ja som Pavla. Peter ? Pekné meno . Máš aj nejakú prezývku? Mne Gee hovorí Coff." usmiala som sa
,,Mne hovoria Pete." zapozeral sa smerom na stôl.
,,Ideme jesť?" Spýtala som sa ich
,,Bolo to výborné." lúčili sme sa s chalanmi medzi dverami.
,,Ahojté." odzdravili aj oni nás.
Gerard zabuchol dvere a sadol si vedla mna.
,,No čo? Pete sa ti páčil?" šťuchal do mňa s ramenom.
,,Bol milý.. Ale ty si milší." začala som ho šťuchať späť.
,,Ó . Ďakujem.." usmial sa na mňa.
,,Gerard ?" pozerala som sa mu do očí.
,,Ano Pavla ?" On tiež
,,Prečo si to vtedy spravil?" pousmiala som sa naňho.
,,Čo ? Kedy?" robil sa že nevie o čo sa jedná.
,,Nerom sa , že nevieš o čom je reč. Vtedy , ako si ma pobozkal keď tam bol Adam." šťuchla som ho do brucha.
,,Lebo som chcel.." pomaly sa začal priližovať ku mne a zase ma pobozkal.
,,Whoa , whoa , whoa..." zastavila som ho.
,,Čo sa deje ?" pozrel sa na mňa so smutným pohladom.
,,Toto sestre nemôžem spraviť. Mám ťa naozaj velmi rada , alé.. Zabila by ma keby že totok zistí." zasmiala som sa.
,,Čo?" zasmial sa tiež.
,,Nom. By som už nikdy nevkročila do bytu. Šak by ma umlátila určo s toaleťákom." ja som to myslela vážne , ale Gerard sa začal smiať.
,,Pome spať. Som dosť unavený." zodvihol sa a šiel do izby.
,,A ja si mám kam lahnúť ?" otočila som sa naňho.
,,Vedla mňa." pozdvihol jedno obočie a žmurkol na mňa.
,,Dobré... Ráno.." otvorila som oči , ale Gerard tam nebol.
Zišla som pomaly dolu po schodoch a počula som Gerarda smiať sa. Išla som blišie. Pozorovala som ich spoza steny.Bola tam nejaká ženská. Ked sa vyprávali , zavýval ju Yulia. V tom som sa na opätku zvrtla a šla som do izby.Obliekla som a šla som domov. Ked som išla preč , iba som videla ako sa na mňa Gerard pozerá.
Ked som prišla domov , tak som nikomu nič nepovedala a zavrela som sa do izby. Čakala som , že mi aspoň zavolá. Ale nič. Žiaden hovor , žiadna esemeska.
,,Zlatko?" prišla do izby mama.
,,Ano?"začala som plakať.
,,Čo sa stalo?" utierala mi slzy.
,,Ále...Ráno sa objavila nejaká ženská u Gerarda a ja .. Ja.. Ja.." nevedela som čo povedať.
,,Počkaj.Niekdo zvoní." zazvonil niekdo a mama šla otvoriť.
,,Okey.." ja som zostala sedieť na posteli so slzami v očiach.
,,Pavla?? Pod dole." mama kričala z dola na mňa.
Zišla som po schodoch a medzi dverami som hned uvidela Gerarda.
,,Čo tu chceš ?" spýtala som sa ho.
,,Prečo si utiekla ?" pristúpil ku mne bližšie.
,,Lebo.. Lebo som si myslela že tá baba.."
,,Že tá baba je moja frajerka ?!" prerušil ma.
,,Áno." sklonila som hlavu.
,,Prosím ťa... Ona je moja kamarátka z detstva." dvihol mi hlavu a usmial sa.
,,Fakt ?" zapozerala som sa do jeho krásnych hnedo-zelených očí.
,,Ano .." usmial sa na mňa.
Ja som sa hned naňho vrhla a silno som ho objala.
,,Pavla ?" nadohil na mňa krásny úsmev.
,,Ano?" ja tiež.
,,Nasťahuješ sa ku mne ?" chytil ma za ruku.
