,,Ja som taká šťastná , že som si spomenula." usmiala som sa
,,To aj ja." pobozkal ma ešte raz a úsmev mi opätoval.
,,Vieš ako si vravel , že si ma miloval od začiatku ?"zahladela som sa mu do očí.
,,Ano.." on mne tiež.
,,Tak aj ja teba. Len som to nechcela dávať na javo." pohladila som ho po líci a ešte raz som ho pobozkala.
,,Poďme spať. Ráno niekam pôjdeme. Ale to bude tajomstvo." vyšklebil sa.
,,Dobre." zachychotala som sa.
,,Dobré ránko." keď som otvorila oči tak som pozdravila Gerarda s tým , že som si myslela že je hore. Ale on ešte spinkal. Mal ruku okolo môjho pásu. Chcela som sa postaviť , ale ako len som sa pohla, tak si ma k sebe pritiahol viac a položil si hlavu, na môj hrudník.
,,Hej chrapuňo. Strašne chrápeš." frnkla som mu do čela.
,,Au!" z Gerarda vyšiel iba malý fňuk a otvoril jedno oko. ,,Dobré ránko. Krásny budíček si mi spravila." zasmial sa.
,,Dobré ráno... Chcem už ísť tam, kam si mi včera slúbil." zodvihla som mu ruku , ktorú mal okolo môjho pásu a položila som mu ju na jeho hlavu.
,,No dobre. Len vstanem a oblečiem sa." začal sa prehadzovať v posteli.
,,A to bude kedy ? Za 200 rokov?" pristúpila som k nemu. Zodvihla som mu nohy a položila ho na zem. Chytila som ho zapazuchy a tažala ťahať k sebe so zámerom , ho posadiť. No on ma potiahol k sebe a ja som si naňho lahla. Boli sme blízko tvármi k sebe.
Nastúpili sme do auta s šli sme do mesta. Cesta sa mi zdala ako keby trvala hodinu.
,,Už sme tú.." Gerard zastal pred nejakým obchodom.
,,Kde sme ?" pozrela som sa naňho.
,,Pozri sa." pousmial sa.
Pozrela som sa cez okno na cedulu s nápisom , čo je to za obchod. Keď som to uvidela. Nemohla som uvetiť.
,,To ako naozaj?!" začala som sa tešiť ako malé decko.
