Stuck in time

1. KAPITOLA

LUMOS

Slávnostne prisahám, že nič dobré za ľubom nemám... 

Ráno sa pre Rose začalo ešte skôr, než otvorila oči. Do nosa jej udrela príjemná vôňa sladkého pečiva, ktoré niekto pripravoval na prízemí ich rodinného domu v Ottery St. Catchpole v Devone. Ležala v mäkkej posteli presne štyri sekundy, kým si uvedomila, že dnes je ten deň.
Deň, keď nastúpi na Rokfortskú školu čarodejníctva.
Deň, keď sa prvý raz zvezie Rokfortským expresom.

Roky počúvala príbehy svojich rodičov — o tom, ako sa na Rokforte spoznali, s čím všetkým bojovali a aké nezmyselné, nebezpečné a zároveň krásne to tam dokázalo byť. Po celý ten čas snívala o tom, že raz bude stáť presne tam, kde kedysi stáli oni. Že ich spomienky sa stanú aj jej vlastnými.

Perfekcionizmus jej však nikdy nedovolil snívať úplne bez strachu.

Keď mala doraziť jej sova Lilith s listom z Rokfortu, čakala dva dni. Dva nekonečné dni, počas ktorých si dokázala nahovoriť, že čarodejnícke schopnosti po rodičoch nezdedila. Že sa stala výnimkou. Že list nikdy nepríde.

V ten deň vyronila priveľa sĺz. Najskôr plakala otcovi v náručí, neskôr mame. Mladšieho brata Huga niekoľkokrát vyhodila z izby, hoci sa chudák chcel len hrať a naháňať čokoládové žaby.

Keď vo štvrtok v čase večere pristál na drevenom parapete malý kuvik zemný s obálkou v pazúroch, Rose mala pocit, že sa na mieste zrúti. S buchnutím pustila lyžicu do polievky a väčšina mazľavých rezancov si okamžite našla cestu po stole. Rose sa rozbehla k oknu a schytila Lilith do rúk.

„Kde si sa pre Merlina toľko túlala?" vydýchla. „Vydesila si ma."

Nepriznala by sa, že sa v skutočnosti nebála ani tak o sovu, ako o ten drahocenný list, ktorý Lilith držala v pazúrikoch. Rýchlo jej ho odmotala z nohy a s roztrasenými rukami ho začala otvárať. Ani sa nepozrela, či je na obálke napísané jej meno. Kým ju roztrhla, stihla si pohundrať a raz sa porezať o papier. Odhodila ju na zem a prižmúrila oči na text.

Slová „s potešením Vám oznamujeme" uvidela ako prvé.

Zvyšok listu čítala rozmazane.

Rokfort.
Prvý september.
Jej meno.

„Mohla si si ju odložiť na pamiatku," povedala jej mama.

Hermiona Grangerová-Weasleyová sa zohla k zemi a zdvihla dotrhanú obálku. Pokúsila sa ju narovnať, no márne.

„Tak to máme čo robiť, keďže zajtra začína školský rok. Ešteže pomôcky sme ti kúpili dopredu. Vždy treba byť pripravený na nečakané situácie, však, Lilith?"

Hermiona pohladkala kuvika palcom po krku a k zobáčiku mu priložila za odmenu granulu.

„Ráno vyrazíme na stanicu," rozhodol Ronald Weasley, zatiaľ čo utieral po stole rozutekané rezance po svojej impulzívnej dcére.

Rose sa nevedela prestať usmievať. List zvierala v rukách tak pevne, až sa papier celý dokrčil. V ten večer nedokázala zaspať — myšlienky jej neustále utekali k tomu, čo ju čaká. Spala s pokrčeným listom pod vankúšom.

Ráno vyskočila z postele a obliekla sa slávnostne. Po schodoch zbehla na dva skoky a vrhla sa na lievance s čučoriedkami a javorovým sirupom. Snažila sa nezašpiniť si tmavozelené šaty, ktoré jej zvýrazňovali orieškové oči a kontrastovali s ohnivými vlasmi zapletenými do dvoch hustých vrkočov. Nohy, obuté v čiernych sandálikoch, jej pod stolom netrpezlivo klopkali o seba, kým zhltla už niekoľký lievanec.