"To určite budú."
*Usmiala sa. Po chvíli sa Zamyslela a Sklonila hlavu.*
"Ja nemám nikoho s kým by som ťa mohla zoznámiť."
"Hej.. Úsmev.. Teraz som tvoja rodina ja.. Ok?"
*Uamial sa a ukázal rad bielych zubov.*
"A k tomu.. My si budeme môcť spraviť vlastnú rodinu.."
*Žmurkol na ňu a uškrnul sa.*
*Zasmiala sa*
"No neviem.. Videl si tie deti tam pri fontáne?"
"To hej.."
*Zasmial sa..*
"Ale aj tak je to lákavá ponuka, nemyslíš??"
*S úsmevom sa opýtal.*
"Noo.. Na to si počkáme.. Radšej." *Zasmiala sa.*
*Zasmial sa spolu s ňou a vošiel do domu..*
"Keď odídeš domov, tento dom bude znova taký prázdny.."
*Začal hovoriť.. V hlave mal jeden nápad, ale nechcel ísť na Rainu prirýchlo.. Posadil ju v kuchyni na stoličku.*
"Môžem sa sem nasťahovať."
*Mykla plecami.*
"Uhmm... Teda. Ak by som mohla."
"Ja.. Ja nemyslím, že by som mala."
"Rozhodne nie."
"Prečo?"
*Dala mu nádej a hneď ju aj zavrhla.*
"Ja... Uhm.. Chcel by si?"
"Do frasa! Samozrejme, že áno!"
*Zakričal radostne.*
'Super!"
*Skríkla.*
*Na nič nečakal a znova ju pobozkal.*
"Dnes tu ostaneš so mnou cez noc, ale hned zajtra rano ti ideme po veci!"
*Zasmial sa a pobozkal ju.*
*Raina sa konečne cítila šťastná.*
*Philip takmer vyskočil z kože od štastia.. Toľké roky chodil po svete sám a teraz ma niekoho, koho miluje a ona miluje jeho.. Nič viac si nemôže prijať.*
*Raina naňho pozrela*
"Pôjdeme sa prechádzať po pláži?"
*Zasmiala sa*
"A čo tá večera?"
*Opýtal sa urazene, ale prikývol. Chytil ju za ruku.*
*Zasmiala sa.*
"Jasné.. Jesť asi potrebujeme. Tak keď sa najeme."
*Usmiala sa naňho.*
*Phil pripravil svoju špecialitu a položil ju pre Rainu. On sám si vzal krv, ktorú si vylial do pohára.*
YOU ARE READING
The Same ✔
FantasyĎalší spoločný príbeh s @TikaTuka.. Dúfam, že sa Vám bude páčiť :) **************************** Ďievča potlačujúce svoje pocity.. Upír, ktorý svoje pocity zavrhol už dávno.. Jedna pláž, jeden moment, jedna spomienka.. Dokážu si pomôcť navzájom?
