*Raina rozmýšľala. Pozerala na smejúci sa pár, ktorý prešiel okolo fontány. Ona nikoho takého nestretne. Ďalej videla tri deti, ktoré sa špliechajú vodou nad tým sa usmiala. Kiež by aj ona mala tak ľahké detstvo. Vzdychla si. V tom okolo lavičky kde sedela začali behať ďalšie deti s vodnými pištoľami. Náhodou ju ostriekali*
"Hej!"
*Zakričala naštvane*
"Čo tak sa ísť hrať niekde kde žiadny ľudia niesu?! Tuto nikoho nezaujímate!"
*Skríkla po nich. Deti na ňu vystrašene pozreli a sklonil hlavy. Išli inde.. Popravde.. Za toto sa trocha nenávidela. Ale musí za každú cenu hovoriť pravdu a vyjadrovať svetu jej pocity! Jej hnev*
*Phil kráčal námestím s rukami zastrčenými vo vreckách.. Títo hlučný ľudia mu liezli na nervy.. Tie malé deti, ktoré nedávali pozor, spadli na zem a rozbili si kolená.. Musel sa veľmi krotiť, aby tú krv ignoroval.. Keď zrazu začul známy hlas.. Dievča sedelo na lavičke pred fontánou.. Čo môže stratiť? Opýtal sa sám seba.. Prišiel k nej a prisadol si..*
"Ahoj.."
*Ozval sa chrapľavým hlasom..*
*Pozrela zdvihnutým obočím na miesto z kadiaľ išiel hlas. Neverila vlastným očiam*
*Zasmiala sa*
"Ty si snáď všade."
*Povedala arogantným tónom*
*Prekrútil nad ňou očami..*
"Na toto teraz naozaj nemám náladu.."
*Povzdychol si a natiahol pred seba nohy.. Hlavu zaklonil dozadu a pozrela na oblohu..*
"Ou.. Niekto je smutný.. Už si si na to mohol zvyknúť."
*Povedala akoby poznala jeho život, keďže vie čo je zač, asi veľa kamarátov mať nebude. Doplo jej to*
*Zasmial sa.. Mala pravdu..*
"Hej.. Už som si za tie roky mohol zvyknúť.."
*Ignorovala ho a znova sledovala fontánu*
*Obaja sedeli mlčky a sledovali fontánu.. Bolo mu to celkom príjemné, keď sa s ňou stále hádal.. Po niekoľkých minútach sa ozval..*
"Ako sa vlastne voláš?"
YOU ARE READING
The Same ✔
FantasyĎalší spoločný príbeh s @TikaTuka.. Dúfam, že sa Vám bude páčiť :) **************************** Ďievča potlačujúce svoje pocity.. Upír, ktorý svoje pocity zavrhol už dávno.. Jedna pláž, jeden moment, jedna spomienka.. Dokážu si pomôcť navzájom?
