"Nie.."
*Pokrútil hlavou.. Vyzerala zmätene.. Naklonil hlavu na stranu a prižmúril na ňu oči..*
"Na čo myslíš?"
*Opýtal sa jej celkom pokojne..*
*Pozerala sa so strachom do jeho oči ale už sa nebála jeho ale o neho a o ňu samú.*
"Na nič."
*Po chvíli jej pohľad padol na zem. Všetky jej pocity na chvíľu potlačila dozadu.*
*Zdvihol jej bradu..*
"Neklam.. Tvoj srdešný tep hovorí niečo iné."
*Usmial sa..*
*Bola silná. Snažila sa ovládať všetok ten zmätok v jej hlave. A darilo sa jej to. Nemôže mu nič povedať lebo by si mohla pripustiť nejakú emóciu. A to ona nechce. Emócie škodia. Pozrela sa naňho.*
"Ja.. Točí sa mi hlava."
*Zamračil sa..*
"To si mala povedať hneď.."
*Rýchlo ju zdvihol na ruky ako nevestu a svojou upírskou rýchlosťou bol u neho doma.. Pomaly ju položil na gauč..*
"Prinesiem ti vodu.."
*Šokovane sa pozerala okolo seba. No to snáď nie. Prečo mi jednoducho nedá pokoj? - pýtala sa sama seba v hlave.*
*Prišiel k nej aj s pohárom vody v ruke.. Podal jej ho..*
"Ehm.. viem, že je to asi trocha neslušné a nevhodné, ale ak by si odpadla, radšej by som bol ak by to bolo tu, nie niekde vonku."
*Poškrabal sa vzadu na krku a pozrel sa na ňu..*
"Ak chceš odísť, tak môžeš ísť.. Ale radšej by som bol, ak by som vedel, že si v poriadku."
YOU ARE READING
The Same ✔
幻想Ďalší spoločný príbeh s @TikaTuka.. Dúfam, že sa Vám bude páčiť :) **************************** Ďievča potlačujúce svoje pocity.. Upír, ktorý svoje pocity zavrhol už dávno.. Jedna pláž, jeden moment, jedna spomienka.. Dokážu si pomôcť navzájom?
