Božie dieťa ✔

12.kapitola

Nick si ma zobral ako princeznú a kráčali sme ďalej týmto nebezpečným lesom.

Chvíľu na to sme zastavili pri potoku. Nick mi poranené miesto chcel umyť a obviazať no nedovolila som mu to. Vedela som, že už tam nič nebude a chcela som sa vyhnúť otázkam.
Ďalej som už išla po vlastných hoci Nickovi sa to vôbec nepáčilo.

,,Tam je!" zvolal nadšene a prstom ukazoval na nejaký trs trávy.

Keď sme prišli bližšie, uprostred trsu bola tá bylina ktorú sme hľadali. Neviem prečo, ale prišlo mi to príliš jednoduché. Zastavila som Nickovu ruku, ktorá už už išla bylinu odtrhnúť a za to som si zaslúžila nechápavý pohľad.

,,Myslím že to nie je ona."

,,Si si istá?"

,,Áno som, ako ti to mám dokázať?!"

Nick len pokrčil plecami a ešte raz venoval pohľad rastlinke.
Uškrnul sa a potemneli mu oči. Áno, boli to démonické oči. Nevedela som, čo chce robiť, ale keď po chvíli k byline priskackal zajac, hneď som pohopila. Zajačik mal čierne oči čo znamenalo že ho Nick ovláda. Z toho som usúdila, že polovičný démon určite nebude. Ovládanie mysle patrí k vyššej triede.

Zajačik chytil stebielko byliny mezdi labky a začal ho okusávať.
Nič sa nedialo, takže na mňa Nick hodil vražedný pohľad. Ani sa mu nečudujem, mohli sme to mať za sebou a teraz musíme hľadať inú extrémne vzácnu parem prodest.

Zrazu však zajačik zastal v pohybe a spadol na zem. Bylina ktorú zvieral sčernela a po chvíli sa premenila na prach. Tak predsa som mala pravdu!
Nick na mňa hodil ospravedlňujúci pohľad no viac nestihol lebo ho zastavila moja ruka.

,,Nemohol si to vedieť."

V jeho očiach sa blyslo niečo podobné túžbe a ja som mala zrazu chuť pobozkať ho. Začal sa ku mne nakláňať, no ja som stála ako soľný stĺp. Niečo tu nehralo.
Zaklipkala som očami a ustúpila o krok vzad.
On zas urobil krok ku mne. Jeho oči chytali temný nádych s červeným odleskom. Viac som neváhala. Vytiahla som meč z zabodla ho do Nicka z celej sily. Vlastne to nebol Nick, ale ďalší prízrak. To sa potvrdilo hneď ako sa premenil na prach.
Skvelé. A čo teraz?
Pobrala som sa ďalej. Mala som z toho celého zlý pocit. Ach, zas pocit. Viem že ma vždy správne upozorní no je to až nemožné.
Zrazu spoza stromu vyskočil Nick a nevyzeral priateľsky. Vytiahla som meč práve včas. On na mňa útočil hlava nehlava.

,,Nick! To som ja! Prestaň!"

Nevyzeral že by som ho presvedčila.
Plán B.
Pustila som meč a ruky zdvihla nad hlavu.
Zarazilo ho to.

,,Nechcem ti ublížiť."

Pokoj v mojom hlase bol prekvapivý. Čakala som že ma tu zabije, no on sklonil meč.
Zadíval sa mi hlboko do očí.
Jeho pohľad bol nepríjemný, no neuhla som.

Chvíľu na to už som bola v jeho objatí.

,,Prepáč. Myslel som si že si prízrak. Neublížil som ti?"

Nad tým som sa musela pousmiať.
Vymotala som sa z medvedieho objatia a zobrala si meč. Bolo treba pokračovať.

Z ničoho nič ma začali štípať oči.
Zbadala som pred sebou rastlinu ktorú hľadáme. Ale čo to má znamenať? Po chvíli sa rastlina začala vzďaľovať až sa mi zrak vrátil do normálu.
Ak som pochopila správne, toto malo byť to vylepšenie zraku o ktorom hovorí legenda nie?
Rozbehla som sa tým smerom kde som videla tú bylinu. Bežala som rýchlo. Nie moc, ale rýchlejšie než je normálne. Nick ma za krátku chvíľu dobehol. Aj v rýchlosti som videla ten nechápavý výraz.
Prudko dom zastala a Nick zastal pár krokov predo mnou.

,,Povieš mi, čo to do riti malo znamenať?"

Jeho otázke som sa nevenovala a krokom došla k parem prodest.
Odtrhla som ju a podržala Nickovi priamo pred očami.
Najprv nechápal, potom sa bál, že aj toto je otrávené no keď videl že sa nič nedeje, uvoľnene sa usmial. Urobili sa mu pri tom nádherné jamky. Nevedomky som sa usmiala tiež. No predsa sa opýtal.

,,Ako si ju našla?"

Tak toto ma prekvapilo. Čakala som niečo typu Odkedy tak rýchlo beháš? Veď na tréningu si behala pomalšie.

Už som sa nadýchla na odpoveď plnú výhovoriek, keď v tom medzi nás dvoch dopadol muž v čiernom plášti. Chytil ma za ruku a niekde sme sa premiestnili.