Max and Oliver [DOKONČENÉ]

Vážne ? Tu ?

Nevedela som kde sme pristali, no pristali sme. Keď sme vyšli z lietadla a nemierili sme si to na letisko až potom som si to uvedomila. Londýn.
,, Vážne ? Tu ?" opýtala som sa otca a nadvihla obočie.
,, Nie si rada ? Konečne uvidíš svojho o rok staršieho brata Alexa" prekrútil očami ,, mimochodom, keď ten skurvysyn zdvihne mobil zistí že sme tu a že budeš chodiť na jeho školu." otec ho nikdy nemal rád.
Ale ja som sa tej správe nesmierne potešila. Alexa som nevidela už dva roky, medzitým som si prefarbila vlasy z blond na červené, takže ani nevie že už nie som blondína ale červeno vláska. Neuniesla som tie narážky na to že som bloncka a pritom kráľovna školy. No teraz už nie, to mi pripomína musím zavolať Mii. Mojej naj. kamoške, ktorá je tá najlepšia osoba na svete. A hlavne je to kecka, takže keď poviem jej že som sa odsťahovala, tak to za pár hodin budu vedieť všetci z mojej partie. Takže presnejšie desať ľudí. A kedže je v mojej partii aj Jackson tak to za pár dni bude vedieť celá škola a novou kráľovnou bude Mia alebo Stacie.
Ani neviem ako ale dostala som sa do auta, s ktorým sme sa viezli do nového domu. Zastali sme pred krásnou vílou. Skoro mi vypadli oči. Možno bola menšia ako naša v L.A. ale aj tak bola úžasna.
,, Hneď ako zkontaktujem tvojho brata nasťahuje sak k tebe do vili." vysvetlil mi otec.
,, Ty tu nebudeš ?" opytala som sa prekvapenie.
,,Nie !" prosta odpoved, neviem čo som čakala.
Pomohol mi zobrať kufre do vnútra a potom ho už nebolo.
Nepovedal mi jediné skurvene ahoj ani daj si pozor. Nič. Ale viac menej som si zvykla. Pozorne som prehľadala dom a našla tri izby, rozhodla som sa že tá najväčšia, ako inak, bude moja. Vybalila som si poklu veci ale počula som buchot dverí. Nebála som sa len som sa zľakla. Pomaly som zišla schody a zbadala pohyb v obývačke. Rozbehla som sa a skočila na osobu. Osoba spadla a ja som jej pridržala dýku pod krkom.
,, Max, prosím." prosikal až veľmi povedomí hlas.
,, Kurva, Melanie skoro som ťa zabila." vyčítala som to otcovej sekretárke, až príliš mladej sekretárke.
Otec ju prijal pred rokov a kedže je o päť rokov staršia odomňa tak sme sa rýchlo skamarátili.
,, Poslal ma tvoj otec, vraj na teba mám dohľadnúť než príde tvoj brat." usmiala sa na ňu.
,, Zajtra nastupuješ na tu novu školu. Máš tam byť o deviatej, tu máš rozvrh , čislo skrinky, čislo triedy a dúfam že už nič nevyvedieš." vysvetľovala a pritom mi podávala papiere.
Povedala som jej že si môže vybrať jednu zvišných izieb a potom som sa uložila na spánok. Predsa len bolo niečo po jedenástej a keďže zajtra vstávam, nechcem vyzerať ako zombie.
Keď som sa ráno zobudila, aj tak som vyzerala ako zombie. Bolo asi sedem hodín ale moja príprava trvá viac ako hodinu, takže dúfam že to stihnem. Vyhrabala som sa z postele, osprchovala som sa, vyfénovala si vlasy, dala som si korektor pod oči na zakritie kruhou, naniesla som si na moje tmavomodré oči špirálu a linku a na plné pery som si dala krvavý rúž. Spokojna zo svojim výzorom som zamierila do skrine odkiaľ som si vybrala. Hodila som na seba čierne spodné prádlo, obyčajné čierne rifle s dierami na kolenách a krvavo červený crop-top farby podobnej akéj mám vlasy. Keď už som bola hotová, zobrala som si čiernu kabelku, do ktorej som si dala mobil, sprej, žuvačky, slúchatka a pero na písanie. V kuchiny som sa nestihla ani najesť, pretože moja príprava trvala dlhšie ako som si myslela a preto som si len rýchlo umyla zuby, obliekla som si koženku, pozdravila som na odchod Melanie, ktorá mi povedala kde je ta škola a vybehla som z domu. Pred domom už stála moja krásna motorka.
,, Oh, Melanie ako ty ma dobre poznáš." usmiala som sa.
Dala som si prilbu, nasadla som na čisto čiernu motorku a už som sa len rútila ulicami ku škole.
Nová škola nový ľudia ale nie nová Max...