Forbidden Love ✴

5. časť

Z pohľadu Filipa

Tak to ma dostalo. Fakt.

"Si v pohode?" Opýtal som sa s neistotou v hlase. "J-jasné. Len ma to dojalo a som...šťastný. Po toľkých rokoch som opäť šťastný."

Spustil plač. No nie ten z bolesti. Ale ten zo šťastia. Bol to krásny pocit.

Z pohľadu Mikea

Zaujímalo ma co budú hovoriť a tak som zastal pod oknom. Viem že by sa to nemalo robiť no som proste zvedavý.

"Si v pohode?" Bolo počuť neistotu v hlase.

"J-jasné. Len ma to dojalo a som...šťastný. Po toľkých rokoch som opäť šťastný." Dopovedal Alex a spustil plač. Plač šťastia.

"Vieš aký je to super pocit? Počuť to práve od neho? Ja neverím. On...To musí byť len sranda a keď príde zas bude to chcieť späť. Určite. A....On vážne plakal? On vyzerá byť silný človek." Povedal svoje myšlienky nahlas Alex.

"Vidíš. Zázraky sa dejú. Je to milý človek. Určite ma niečo za sebou. A poviem ti...muselo to byť hrozné. Určite ti je podobný viac ako si myslíš Alex. Inak by ťa ešte okradol."

"Myslíš? Ja sa ho ešte stále bojím ale... chcem ho ešte stretnúť. Musím sa s ním porozprávať. Asi teda určite mi to nepovie ale... jednoducho sa ho ešte musím na niečo spýtať. Pomôžeš mi?"

"Jasné s čím?" "Chcem ho nájsť." "Oki pomôžem ti."

"Nemusíte ma hľadať." Ozval som sa a išiel ďalej.

Alex zamrmlal niečo ako Sakra on to počul. Filip len prikývol.

"Môj príbeh ti poviem. Si jediný. Oni to nesmú vedieť. Prosím. Tak ako ty si tajil tvoj ja som tajil svoj. Ja tvoj viem máš teda právo vedieť ten môj. Chceš ho počuť?" "Uhmm"

Pustil som sa do rozpravania.

"Začalo to keď dom mal 10. Zistil som že som na chlapcov a rodičia ma zavrhli. Dali ma babke nech sa.stará lebo ja vraj nie som ich syn. Babka sa o mňa starala 2 roky. Zomrela na rakovinu a nechala mi len odkaz že nech jej dopustím že aj ona ma odpustila. Nikoho som si nepúšťal k telu a stal sa zo mňa bitkár a podrazak. Nik nechcel biť môj kamoš a ja som len tichy závidel ostatným. Ublizoval som kamarátom iných tak ako aj tým tvojim. Moju partu mám len pre to, lebo mám u nich obdiv. Krátko na to, ako mi zomrela babka som sa dozvedel, že zomreli aj moji rodičia. Zostali sme len ja a môj brat. On spáchal samovraždu lebo ho opustila frajerka a v ten deň zomreli aj moji rodičia. Od vtedy sa snažím nájsť si kamaratov a lásku. Nejde mi to a ja som pomaly na dne. Pomáhajú mi kamaráti rodičov a len oni vedia pravdu. Sú dvaja. Bývam u nich a berú ma ako ich syna. Sú to super ľudia. Majú dcéru. Ale ona je dospelá a býva v N.Y. Nevidel som ju a je mi to jedno. Ale ta hlavná vec je že sa nikto nesmie dozvedieť že som gay. Prosím. Sľúbil by si mi to?" "Uhmm." "Ďakujem. Si super človek Alex." Objal som ho.

"Aj ty. Teraz keď to viem, vnímam ta úplne inak." Povedal a upravil sa. Zrazu sa ozval Filip a to dosť ale fakt dosť divnou vetou.

"Tak a teraz keď sme traja... nemôžme si to rozdať v trojke? Viete no...len sa pýtam." Celý zcervenel a poškrábal sa na krku.

S Alexom sme si vymenili pohľady prečo nie? a tak smejem prikývli.

"Ale ja nemôžem. Ja si pozriem telku a vy keď chcete. Filip vieš kde mám izbu."

"Povedal som v trojke. Nie v dvojke. Ja si počkám." "Tak fajn. Ale keď chceš tak niečo iné môžem." Myslím že pochopil lebo mu dal pusu a prikývol. "Mike?" "Ja viem. Už idem. Majte sa!" Zvolal som a už som sa zdvihol na odchod.

"Nie nie. Ja len že ty nechceš?" "Tak fajn. Dáme trojku vo fajke."

Ďalej si to predstavte.

Keď sme skončili išiel som už domov. Rozlúčil som sa a odišiel.

Aloha.

Nová časť. O jednej ráno veď prečo nie. Ľúbim všetkých ktorý čítajú tento nepodarok. Bye!
-vaša Sandy.