3. časť

128 8 4
                                    

Časť venujem JadeVampire Príjemné čítanie.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Keď som sa prebral, zistil som dosť nepríjemnú správu. Ležím v nemocnici a vedľa mňa na stoličke spí Filip. Počujem len pípajúce prístroje a naše dýchanie.

"Sakra!" Vybehlo mi z úst keď som sa chcel posadiť no ostrá bolesť v mojej hlave mi to nedovolovala.

"Čo sa deje? Si v poriadku? Ako ti je?" Vysypal zo seba Filip rýchlosťou svetla. "Moja hlava...strašne to bolí. Prečo som tu? Bol ten úder až taký silný?"

Filip si povzdychol. "Áno bol taký silný. Zistilo sa, že zo včera máš aj 2 zlomené rebrá, nalomenu kosť v ruke, zlomený nos a z dneska máš aj zlomený stavec. Otras mozgu a podobné blbosti. Idem pre doktora. Ani sa nehni!" Zdvihol ukazovák a už ho nebolo. "Ako keby som mal jak ujsť. Asi za 5 minút bol tu aj s doktorom.

Za hodinu bolo po výsluchu a ja som sa mohol aspoň napiť.

"Idem si zapáliť. Hneď som tu."
"Ok."

Asi 3 minúty po tom čo odišiel Filip prišiel Mike s jeho bandou. Stál pri nich aj jeden fízel. "Ako ti je?"

"Nie zrovna dobre a vy mi akurát kazíte náladu. Vďaka vašej blbosti som tu tak mi prosím dajte pokoj aspoň v nemocnici. Ďakujem."

"Mohol by ste ich odviesť prosím alebo budete cliveť na človeka, ktorý sa nemôže ani pohnúť?!"

"Ahoj." Povedali vo chvíli keď dnu vtrhol Filip s plnými rukami vecí.

"Alex! Mám super spr-" zasekol sa a pozrel sa na každého jedného.
"-Ávu. Čo tu chcete?! Choďte preč! A.ihneď!" "Akú?" Boli ešte asi napol ceste a tak ma počuli. "Za 3 dní by si mal ísť domov! Super že?" Povedal s radosťou no ja som nadšený 2x nebol. Mike povedal niečo tomu fízlovi a zastal vo dverách. No nevedel som to.

"Deje sa niečo?" "Ja nechcem ísť domov. Neviem či sa to dá nazvať domovom." "Alex prosím. Si môj kamoš a ja ta podržim keď bude treba." "Prosím, na verejnosti nehovor že si môj kamoš. Hoovoril som ti ako to skončilo s ostatnými. Keď sa to dozvie Mike..." "Chápem. Ale i tak. Keď chceš môžeš bývať u nás. Ja to vybavím!" "Tak fajn. Ale o tom že si môj kamoš sa Mike dozvedieť nesmie. Nechcem byť zasa ten zlý, hnusný s prezývkou on za všetko môže. Na Mikeove bitky si asi nezvyknem ale nesmiem dať najavo že sa ho bojím. Nie som slabý ale toto je moc. Ja už nedokážem pomaly ani dýchať a on ma veselo mláti. Čo je to za človeka? Neviem čím je jeho správanie spôsobené ale vôbec sa mi nepáči alebo skôr nepozdáva ako sa choval teraz." "Prečo? Čo ti spravil ten bastard?!" "Nič. A práve preto mi to príde divne. Tá veta..." "Aká veta?" "Ako ti je? Táto veta. Nikdy sa nestaral o to ako mi je. Nie je to divné?" "Je." "Niečo mi nesedí. Je.taký....milý? Nie taký on nebude. Tak...starostlivy? Nie. To tiež nesedí. Muselo sa niečo stať. Inak si to neviem vysvetliť."

Z pohľadu Mikea...

Alex má pravdu. Nikdy som sa nestaral o to ako mu je. A on má kamoša? A prečo sa to nesmiem dozvedieť? Aha...už viem. Tých ostatných som zbil za to, že sú jeho kamaráti. Bolo mi proti srsti nemať kamošov. Teraz už viem prečo je taký aký je.

"Teraz ma niečo napadlo. Ja chcem aby si išiel k nám ale čo tvoji rodičia?" Povedal Filip a Alexovi stiekla slza. On plače? "Veď ja nemám rodičov. Som ti to už hovoril. A som jedináčik. To som ti hovoril tiež." Pustil ďalšiu slzu a ďalšiu. "Prepáč. Mne to vyletelo z hlavy. No tak neplač. Prosím." "To je v pohode. Za 6 rokov som si zvykol."

Filip mu utrel slzu a dal mu pusu.

WTF?! Že by gay? Jedine. Tak preto sa to nesmiem dozvedieť.

A on nemá rodičov a je jedináčik?! A už 6 rokov?! Fakt "úžasný" život. Tak z toho vyplýva prečo ho stretávam neskoro večer a v škole je unavený! Veď on musí ešte aj makať! Ak si to dám dokopy- je jedináčik, nemá rodičov, pracuje teda si všetko platí a kupuje, dom si platí tiež, platí školné a aj blbosti okolo. Ja by som to nedal. Je fakt super človek. A ešte je aj gay. Ten to má riadne ťažké. "Je mi to ľúto Alex. Prosím neplač. Keď chceš mi ti s peniazmi pomôžeme a aj prejdeme na inú školu ak ti vadí ten vykebaný kokot Mike. Mne to nerobí problém. Mama je v pohode a keďže nemám otca tak stačí ak to odklepne mama. Povedz co ta trápi? Mne môžeš veriť." "Ja viem...Ale... To je je v pohode. Ja to zvládnem. Nejaké peniaze ešte mám a bez jedla vydržím. A Mike... To je tvrdý oriešok. Je to pekný chalan ale je to kokot na plnej čiare. Ja neviem. Budem len na príťaž. A bude to divné keď budem bývať u vás." Tak ja som pekný. A ako myslel nejaké peniaze? To ich teda nemá veľa. A už viem prečo je taký chudy. Chudák chalan.

"Alex? Chceš aby som ti pomohol?" Opýtal sa Filip a Alex spustil slzu. "Chcem ale nechcem byť napritaz. A koľko by som platil nájom?" Filip spustil smiech a potom nasadil vážnu tvár. "Nič Alex. Neplatil by si nič. Si môj kamarát a priateľ zároveň. Nebudeš na príťaž. Vážne." "T-tak fajn."

"Alex. Mrzí ma to." Vošiel som do prostriedku izby a pozrel sa na Alexa. "Čo všetko si počul?" "Všetko." "Choď preč prosím. Chcem mať kľud. Nemám rad tvoju prítomnosť." "Ja viem. Prepáč. Ahoj." S týmito slovami som odišiel.

Nová časť na svete a dúfam že sa páči. No nemám co písať tak bye!
- vaša Sandy.

Forbidden Love ✴Where stories live. Discover now