Forbidden Love ✴

7. časť

Časť venujem domca7

Filip má objal a dal mi nežnú pusu.

"Dúfam že sa to už nezopakuje. Som rád že ťa mám Filip. Ďakujem aj tebe Mike." Usmial som sa a utrel som si slzu.

"Aj ja som rád že ťa mám." Povedal Filip a ešte raz ma objal.

"Chalani, ste krásny pár. Nehádajte sa kvôli blbostiam. Bola by škoda ak by sa ten váš vzťah rozpadol. Ja už asi pôjdem. Majte sa."

"Ďakujem Mike. Si fajn chalan. Diki že si ma podržal." Vcapil som mu pusu a usmial sa.

"Ahoj." odpovedal som na jeho predošlí pozdrav. "Čaute."

Keď Mike odišiel Filip po mne hodil vražedný pohľad.

"Čo je?" "Čo tá pusa?!" "Ale no tak. To nič neznamenalo. Bolo to ako z vďaky. Chápeš nie?"

"Dobre. Chápem." Dal mi pusu a rukou zašiel pod tričko. Usmial som sa a zopakoval jeho predošlé pohyby. Pozrel na mňa pohľadom môžem? a ja som len prikývol.

Strhol zo.mňa tričko a jednou rukou mi vošiel pod nohavice.

Zopakoval som aj tento pohyb. Usmial sa do bozku a začal mi rozopínať nohavice.

No toto som už nezopakoval.

"Deje sa niečo?" pozrel na mňa Filip nechápavím pohľadom.

"Ja len že... Som na vozíčku a veľa toho nezmôžem.

"Neboj už to mám premyslené. Len opakuj to čo ja. Oki?" "Tak fajn." usmial som sa zopakoval teda to čo urobil pred malou chvíľou. Podišiel ku mne bližšie a pohladil ma po vlasoch.

"Uz chápem." usmial som sa a stiahol mu nohavice. Začal som ho jemne hladiť a následne som pridal aj jemné bozky. Náznakom že môžem pokračovať mi bolo Filipovo zavzdychanie.

Stiahol som mu boxerky a vzal si jeho veľkú pýchu do ruky. Začal som rukou pohybovať po celej jeho dĺžke.

"Nedus to v sebe." povedal som mu ked som videl ako Filip zadržiava vzdychy.

Vzal som ho do úst a začal som pomaly lízať. Filipovi sa to zrejme nepáčilo a tak si začal udávať vlastnú rýchlosť.

Začal hlasne vzdychať čo bolo znakom že už bude. Ešte som pridal.

"U-už bu-bud-budem!" vykoktal zo seba a tesne na to sa mi urobil do úst.

"Vidím láska." povedal som keď som prehltol semeno.

Z pohľadu Filipa...

Láska? Hmm to sa mi páči. Dal som mu bozk a vzal som do rúk rúčky vozíku. Išiel som von a zastal na chodníku. "Kam ideme?" "Neboj sa. Zostaneš prekvapený." Cmukol som naňho a zamkol som dom. "Aspoň dúfam láska." dal som mu pusu a začal tlačiť vozík. Keďže Alex nevedel kde bývam tak som sa rozhodol ho zoznámiť s mojou mamou. Zastavil som pri jasne žltom dome s modrým plotom. Odomkol spm bráničku a vošiel aj s Alexom dnu. Zamkol som a zasmial som sa na Alexovom odutom výraze.

"Čo je?" "Ja tu nemôžem bývať Filip." "A to už prečo?" "Ja neviem proste mi je blbé bývať v takom luxuse. Ja som zvyknutý tam." povzdychol som som si a kľakol som si k nemu. "Alex pozri sa sem. Toto nie je žiaden luxus a keď ti vadí moja mama... Ona je v pohode. Ale ak je to kvôli mne alebo niečomu takému tak-" "Nie! Si sa zbláznil?! Len mi je blbé bývať v luxuse." postavil som sa a potlačil vozík dnu. "Smola. Mamiiii! Sme tu!" bolo počuť dupot a následne som videl jeho mamu ako sa sem valí v zástere. "Ahoj zlatíčko moje! Ahoj. Ty budeš určite Alex. Som Ana. Filipova mama rada ťa spoznávam."

Z pihľadu Alexa...

Podali sme si ruku. "Aj ja som rád že som mal tú česť Vás spoznať." milo som sa usmial a pozrel sa na Filipa. "Je mi ľúto čo sa stalo Alex." povedala so smútkom v hlase Ana. "Nemusí. Zvykol som si." zazubil som sa a stisol som Filipovi ruku. Dúfam že pochopil.

"Mami, pôjdeme ku mne do izby." "Jasné zlatko. Som v kuchyni."

Ďakujem bohu že to pochopil. Nie že by som jeho mamu memal rád no nechcem preberať to čo sa stalo. Náhodou by sme sa sostali k téme rodina a čo potom?

"Ďakujem Filip." "Niet zač. Čo sa jej hojíš?" "Nie. Len proste nám záujem sa rozprávať o tom čo sa stalo. Náhodou by sme sa dostali k rodine a čo potom? Asi by som sa rozutekal preč." "Chápem. Ani ja by som to nechcel rozoberať." dal som mu pusu a silno ho objal. "Milujem ťa Filip." "Aj ja teba Alex." "Obeeed!" "Ideme! No poď."

Prišli sme do.kuchyne a mňa ovalila príkemná vôňa pečeného kuraťa.

Vložil som si do úst prvé sústo a lahodná chuť. "Mňam. Je to vinikajúce Ana." "Ďakujem." usmiala sa a aj ona si dala do úst lahodné sústo.

***

Keď sme dojedli Ana upratala riad a následne ho umila. "Mami?","Prosím zlatko." "Može u nás Alex bývať? Prosím." Mama po ňom hodila pohľad typu si robíš piču? a ja som len čakal na odpoveď. Toto neveští nič dobré.

Hiii!

Tak. Trošku (dosť 😊😊) kraršia časť za čo sa Vám omlúvam.
Milujem Vás lásky moje! 😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍
Už sa blížime k 200 čítaniam 😘.
Možno si hovoríte že 200 je málo ale pre mňa je zázrak že toto vôbec niekto číta 🙌🙌. Veľmi moc sa chcem poďakovať všetkým ktorý tento príbeh čítajú! 😍

Btw: keď chcete venovanie tak comm. (Alebo správa📩📩)
-Sandy.