Kráľová obeť

Zabijem ju

Harry's POV
,, Vaše veličenstvo.. ," Uklonil sa sluha, ktorý vstúpil do mojej obrovskej komnaty. Sedel som za stolom a dorábal som šperk pre Jimenu.

,, Nesiem Vám spràvi, že jedna z poddaných odmieta jesť a piť, " Ďalej som brúsil diamant a vnímal som ho len z polovice. Aj tak ma to nezaujímalo.

,, O koho ide? " Spýtal som sa, pretože niečo vo mne sa bálo, že by to mohla byť moja Jimena.

,, Ide o Jimenu Melarks. Dnes je to presne 3 deň, čo nejedla a ani nepila."
S rachotom stolička dopadla na zem. Vybehol som zo svojej komnaty a utekal som do tej jej.

Ležala v postele a dlaň mala položenú na čele. Bola veľmi bledá.

,, Okamžite doneste vodu a jedlo! Máte nato 5 minut! Inak Vám dám všetkým stať hlavy! " Na plne pľúca som zakričal a pristúpil som k Jimene, ktorú som vzal do svojho náručia.

,, Pustite ma! " Do uší sa mi dostal jej krásny, jemný hlas. Odignoroval som ju a naďalej som ju kolísal vo svojom náruči.

Svoj stisk som uvolnil a ona to ihneď využila. Postavila sa na vlastne nohy. Bola tak malička. Bola krásna. Priam dokonalà. Tie jej krásne oči. Plné, ružovkasté pery. Jej dlhé, hnedé vlasy. Jej telo. Ona.

,, Čo si to o sebe myslite?! Ako sa opovažujete?! " Z myšlienok ma vytrhla jej ruka, ktorá pristala na mojom líci.

No do.... Ona.. Ona ma práve udrela?! Táto mala sedliačka sa opovážila mi dať facku?! Mne?! Samotnému kráľovi?!

Pristúpil som k nej, lenže skôr, ako som mohol čo i len prehovoriť, zatočila sa jej hlava a dopadla na moje ruky.
~~
,, Nie je to nič vážne, iba je dehydrovaná. " Prehovoril ošetrujúci, ktorý jej na čelo pokladal biele, mokré handričku.

,, Dobre ," Prehovoril som po chvíli ticha. Ošetrujúci sa postavil, uklonil sa a mojim mávnutím odišiel.

Jimena mala otvorené oči, z ktorých jej tiekly slzy. Nechápal som, prečo stále plače. Nie je to také zle. Mala by ďakovať bohu, že može byť v mojom kráľovstve a nie ešte nariekať.

Do jej komnaty vstúpila slúžka, ktorá položila tacku s jedlom a vodou na drevenú komodu. Uklonila sa a odišla.

,, Jedz " Prikázal som. Ignorovala ma.

,, Povedal som; Jedz! " Zahučal som z plných pľúc. Položil som jej tacku na nohy. Je ruky sa triasli a z úst sa jej drali hlasite vzlyki.

Trásúcami sa rukami začala jesť. Lenže nezjedla vôbec veľa. Dala si jednu lyžičku ryže a trochu duseného kuraťa.

,, Jedz " Prikázal som. Opäť. Na ústa si priložila ruku,zhodila tacku a utekala do kúpeľne.

Počul som, ako zvracia. Postavil som sa a šiel som za ňou. Vzal som do dlani jej vlasy, aby si ich náhodou neovracala.

,, Odíďte prosím," Pokrútil som hlavou. Postavila sa, oplachla si tvár a vyčistila si zuby.

,, Zavolám ošetrujúceho... ,"

,, To vôbec nie je potrebné, môj pane, "

Prisahám, že ak ešte raz bude odporovať, zabijem ju.