Bitch

16

"Mia môžeš mi venovať pozornosť?"spýtala sa ma po francúzsky učiťeľka.

Iba som prikývla a naďalej pozerala von oknom. Bola polka novembra a vonka začal poletovať sneh. Bohužiaľ som v New Yorku a tu sneží. Čo by som ja teraz dala za môj sladký domov na Floride.

Sledovala som biele vločky snehu, ako dopadajú na sklo okna a následne sa roztápajú. Autá už boli mokré a asfalt chytal bielu farbu. Ako ja neznášam sneh. Všetko je biele a ťahá to oči viac, ako slnko. A keď sa to roztopí je to ešte horšie. Mačkanica. Všade. Ach...zabite ma.

Z premýšľania o snehu ma vyrušil malý papierik, ktorý mi pristál na lavici. Obzrela som sa a videla, ako na mňa Jeremy pozerá. Rozbalila som papierik.

Potrebujem doučko z frániny.

To je ale milé poprosenie. Pomyslela som si a napísala jednoduchú odpoveď.

Jasne.

Papierik som mu hodila naspäť. Keď si to prečítal, na tvári sa mu objavil veľký úsmev. Mrkla s na neho a zase sa vrátila na sledovanie vločiek.

_______________________________

Jasne.

Ona súhlasila. Wau. Možno by súhlasila aj na rande. Nie! Moje podvedomie ma zase schladilo. Ale má pravdu. S niekým, ako ja by na rande nešla.

Po zazvonení na koniec poslednej hodiny som vybehol na chodbu a vrhol sa na Bena.

"Ona súhlasila."povedal som a oprel sa o skrinky chrbtom.

"Kto na čo?"zamračil sa na mňa a hodil knihy do skrinky.

"Mia. Na doučko frániny." tiež som si odložil knihy do skrinky ktorá je vedľa Benovej.

"Bacha aby ťa neodstrelila."zasmial sa Ben.

"Ha-ha."pretočil som očami a vybral sa ku Mii. Stála pri svojej skrinke a obliekala si koženú bundu. Oprel som sa plecom a vedľajšiu skrinku a usmial sa na ňu.

"Čo je?"spýtala sa nechápavo a napravila si vlasy.

"Ideme ku mne."

"Hneď teraz?"nadvihla pravé obočie.

"Problém?"zamračil som sa.

"Jeremy ja..."prehrabla si rukou vlasy. "Musím ešte niečo vybaviť ale okolo piatej budem u teba."

"Naozaj to nejde teraz?"

"Prepáč ale je to súrne. Ja prídem a posnažím sa nemeškať."milo sa na mňa usmiala a vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Ten úsmev naštartoval moje city z pred pár rokov.

"Tak dobre. Dám ti adresu."

"Nemusíš."ešte viac sa usmiala. "Už som u vás bola."

"Naozaj?"vyvalil som na ňu oči.

"Hej ale...Zed nie je doma, však?"spýtala sa s nádejou v hlase.

"Odkiaľ poznáš môjho brata?"vyvaľoval som na ňu oči ako na ducha. V tú chvíľu som úplne zabudol na jej fotky so Zedom.

"Ja ti to vysvetlím potom, ale teraz sa ponáhľam."usmiala sa. Spravila krok ku mne a dala mi pusu na líce. Potom sa rýchlo otočila a išla ku dverám školy. Pred dverami si dala na hlavu kapucňu a vyšla do snehu, ktorý sa stihol rozpadať. Cesty aj autá už boli biele. Pozeral som ako sa mi stratila z dohľadu a nastúpila do auta.

"Kámo aj by som ti závidel."zapískal Ben a buchol ma po pleci. "Nemala ťa doučovať?"nadvihol obočie s úškrnom.

"Musí niečo vybaviť."povedal som neprítomne a rozmýšľal.