Bitch

7

Zobudil som sa na vyzváňanie budíka. Včera som asi zabudol, že dneska je škola. S povzdychom som sa posadil na posteli. Čo bola chyba. Do hlavy ma pichlo asi milión ostrých ihiel. Z tej bolesti sa mi zatočila hlava a žalúdok mi vypovedal službu. Zakryl som si ústa dlaňou a utekal do kúpelne. Objal som moju "kamarátku" záchodovú mysu a vyklopil do nej môj včerajší obed aj večeru.

Po vyprázdnení žalúdka som sa postavil a rukami sa oprel o umývadlo. Pozrel som sa na svoj odraz v zrkadle. Keď som sa uvidel, tak sa mi podlomili kolená a bol som rád, že som sa držal umývadla. Červené opuchnuté oči, vlasy na každú svetovú stranu a cucflek v ohybe krku. Ďalej som sa pre istotu....Počkať!CUCFLEK???

Hlava mi vystrelila ku zrkadlu a skúmal modrý krúžok na svojom krku. Čo som preboha včera robil?

Povzdychol som si a umyl si zuby,  prečesal vlasy a upravil do pôvodného strapatého účesu. Nemal som čas na sprchu tak som sa iba obliekol do čiernych jeansov a čierneho trička. Vybral som naschvál také aby mi to zakrylo ten cucflek.

***

Ráno som sa zobudila iba v čiernom spodnom prádle. Asi sa ti nechcelo ani sprchovať. Povedalo sarkasticky moje podvedomie, nad ktorým som musela pretočiť očami.

Asi po piatich minútach som sa konečne vymotala z periny. Sadla som si na kraj postele a nohy položila na studenú podlahu. Od dverí cestou ku posteli boli na zemi hodené veci, ktoré som mala večer oblečené. Povzdychla som si a cestou do kúpelne som ich zobrala a hodila do koša na pranie. Vošla som do sprchy a pustila na seba prúd studenej vody. Umyla som si vlasy a opláchla sa už s teplejšou vodou. Omotala som okolo seba uterák a vysušila si vlasy.

Omotaná uterákom som prešla do šatníka. Pozrela som von oknom a rozhodla sa na cestu s motorkou. Výber oblečenia bol ľahký.

***

"Tá nás dobre ožrala."povedal naštvane Ben, pri svojom aute a chytal sa za hlavu.

"Hovor mi niečo. Dneska ráno som mal rande so záchodovou misou."postavil som sa vedľa Bena.

"To máte za to, že pijete."uškrnul sa na nás Tomáš.

"Ako sa ti podarilo nepiť?"spýtali sme sa naraz s Benom.

Odpoveď sme nedostali. Iba jeden úškrn. Potom nás už však upútala iba motorka ktorá okolo nás preletela. Bena hneď prestala bolieť hlava a pozeral na tú čiernu mašinu.

"Zajtra príde na drakovi... ty vole."zahryzol si do spodnej pery. "Tie nohy."

Sledoval som ako zosadla z motorky. Prisahám bohu, že včera ju v garáži ešte nemala. Mala len si sa pozeral na niečo iné. Zase som musel dať za pravdu podvedomiu. Sebavedomá chôdza jej ani dneska nechýbala. Bez povšimnutia prešla okolo skupinky chalanov, ktorý na ňu čumeli ako na večeru. Keď sa za ňou zatvorili dvere školy, celé parkovisko zahltili rozhovory. Perverzné alebo závistlivé od skupiniek dievčat. Dlhé rifle a kožená bunda zapnutá až po krk a získa viacej pozornosti ako dievky s mini šatami a výstrihmi po pupky. Musel som sa zasmiať.

***

Škola. Neviem prečo som sa na to dala. Nik ma nenútil. Nenávidím ju a napochodujem si sem pár týždňov po začiatku školy. Asi to spôsobilo to, že som štvrtáčka a chcem dokončiť strednú.

Po prázdnej chodbe som prišla až ku svojej skrinke. Učebnice si nechávam v škole. Je to menej náročné, ako trepať to každý deň domov. Pozrela som na rozvrh. Prvá hodina francúzština. Pre mňa zbytočné. Pár rokov sme s otcom bývali vo francúzsku, nejaké sprosté hodiny nepotrebujem. S učebnicou v ruke som sa vybrala do triedy jazykov. Bola som tam sama ale ako som si sadla, tak sa trieda začala plniť.

Konečne posledná hodina. Celý deň prešiel neuveriteľne rýchlo iba táto posledná sa vlečie, ako na slimáčich pretekoch. A ku tomu som mala ešte čudný pocit, ktorý neveští nič dobre. Furt som pozerala na mobil. 5minút.3minúty....cŕŕŕn...konečne!!!

Zhrabla som učebnice chémie a potom ich hodila do skrinky. Zobrala som si koženku. Cestou ku dverám školy som si ju obliekla. Vyšla som von a na schodoch som zamrzla v strede pohybu. Vedľa mojej motorky stála mne dobre známa modrá motorka, podobná tej mojej. O ňu sa neopieral  nik iný ako môj dokonalý Martin. S úsmevom na perách som sa prebrala z tranzu a išla ku nemu. Ešte si ma nevšimol a tak som sa rozhodla hrať takú menšiu hru. Nahodila som naštvaný výraz. Keď započul moje opätky, tak zodvihol hlavu od svojich topánok. Usmial sa na mňa. Ja som ku nemu iba prišla a strelila mu facku. Všimla som si prekvapené pohľady ostatných. A ten najviac prekvapený patril Martinovy.

"To bolo za čo?"urazene si pošúchal líce rukou.

"Za to, že si sa  dva mesiace neozval."povedala som a prekrížila si ruky na hrudi.

"Prepáč ja..."nevedel čo má povedať. Ja som to už nezvládla a začala sa smiať. "Ty..."ukázal na mňa prstom."Ty si to hrala?"prikývla som neschopná povedať čo i len slovo. "Ty mrcha."

"Prepáč."lapala som po dychu. "Nedalo sa odolať."uškrnula som sa na neho.

"Teraz som sa naštval."zamračil sa. Prišla som ku nemu a ruky som si obmotala okolo jeho krku. Ani sa na mňa nepozrel.

"Odpustíš mi?"spravila som psie očká.

"Hmmm...nie."pozrel sa mi do očí. Jeho hlas vie klamať ale jeho oči nie. Nahla som sa ku nemu a spojila naše pery.

"A teraz?"spýtala som sa ale neoddialila som sa.

"Možno."uškrnul sa.

"Buzerant."odtisla som ho od seba a zasmiala sa. Nasadla som na svoju motorku. Radšej rýchlo, lebo neznáša keď mu poviem buzerant.

"To si prehnala."tiež nasadol na motorku.

"O to mi išlo."poslala som mu vzdušnú pusu a naštartovala motorku. S pohľadmi celej školy som opustila školské parkovisko a za sebou počula Martinovu motorku.

Strašne som sa nudila a tak som začala písať novú časť. Neverila som, že ju aj dneska dopíšem, ale ako vidíte, je tu a má 970 slov.

Čo hovoríte na Martina? A celkovo na túto kapitolu?