„Idem ja." Zakričal ocino keď zazvonil zvonček. Keď som počula otváranie dverí a hlasy, pomaly som schádzala dole zo schodov. Na konci som zastavila lebo som počula ako si o niečom šepká môj otec, Hanna a Dylan. Hlas Anny som počula v Leinej izbe.
„Myslím si, že by si jej to mal povedať ty a aj ukázať mi dvaja-ukázal na seba a Hannu-mi jej to ukázať nemôžeme mi o tom len vieme." Šepotal ocino. „Ale čo ak.." V polke vety sa zastavil lebo si všimol, že tam stojím.
***
„Obuj sa a poď za mnou." Povedal a nastavil ruku.
Mlčky som prikývla.
***
Bežali sme lesom. Spolu.
***
Zastali sme na lúke, na tej istej lúke. Tu som stretla vlka.
„Zavri oči." Jeho nežný hlas sa mi zarýval hlboko do mysle. Zavrela som oči.
Bolo ticho. Pomaly som otvorila oči.
Stál tam. Ten istý vlk. Pozeral na mňa. Zavrčal. Zavrel som oči.
Po chvíli som cítila niekoho ruku ako mi hľadí líce. „Už môžeš otvoriť." Naklonil sa ku mne a šepol mi do ucha. Poslúchla som. Už tam nestal vlk ale Dylan. Až teraz som si všimla jeho farbu očí. Boli zelené.
Ďakujem za každý vote a prosím o komentíky ďakujem.
CZYTASZ
Vlčí dar |Dokončené|
WilkołakiZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
