ExtraOrdinary

22.

Z druhej strany sa vynoril on. Vo vanskách s longbordom v ruke, slnečné okuliare zastoknuté vo vlasoch.

„Pani profesorka!" zvolal na ňu pár sekúnd predtým, než sa stihla dotknúť kľučky našej triedy. Znel strááášne podlizovačne. Otočila sa naňho a on k nej ležérne prešiel. „Chcel som sa spýtať podrobnosti ohľadom..." začal rozprávať čosi o doučovaní z francúzštiny a nevenoval mi ani pohľad.

„Wright, vy nevidíte, že mám hodinu?!" povedala jedovato a dokorán otvorila dvere. Všetkých v triede trhlo. Rýchlosťou blesku som sa prešmykla dnu. Bol to zázrak, že si ma nevšimla. „A vôbec, prečo nie ste vo svojej triede?" počula som tesne predtým než som si sadla.

Zvyšok vety prehlušil hlasný tlkot môjho srdca.