45.kapitola

9.3K 667 85
                                    

Všetko sa udialo tak rýchlo a nečakane, že som na malú chvíľku nadobudla pocit, že to nebolo ani reálne. Na chrbte som, ale cítila chladný dotyk steny a na perách tie Sethove, ktorými si ma pomaly dozaista podmaňoval, až kým som nestratila prúd všetkých myšlienok. Márne na mňa svedomie kričalo, aby som sa odtiahla, aby som niečo povedala, aby som odišla. Hlava nefungovala a srdce si nechcelo odoprieť tých pár minút slasti, ktoré mu boli ponúkané.

Držal ma, tlačil k sebe, teplou dlaňou mi obkresľoval bok a perami viedol súboj s tými mojimi. Chvela som sa, srdce mi divoko narážalo o hrudný kôš a ruky sa triasli pri tele. Bola som len handrová bábika v jeho rukách a nebyť toho, že ma držal asi by som sa zviezla na zem.

Pomaly, nežne, opatrne, akoby sa snažil vryť do pamäte každý nepotrebný detail môjho tela mi prstami vošiel pod čierne tričko, cez brucho až k rebrám, ktoré preskúmal nevinným pohladením. Nakoniec ruku presunul až na môj chrbát, odtiahol ma od steny a pritlačil tuhšie k sebe, tak, že medzi nami neexistoval ani milimeter voľného priestoru.

Nevedomky som trhane vydýchla, cítiac ako moje telo dokonale zapadá do toho jeho. Odrazu mi bolo jedno, že sme stáli v tmavej uličke len pár metrov od dverí. Bolo mi jedno, že sa každú chvíľu mohol niekto objaviť. Bolo mi jedno úplne všetko.

Podvoľovala som sa mu. Prijímala som to čo mi dával a odovzdávala som to po čom túžil.

Stále sa ma dotýkal, stále ma nepretržite bozkával, až kým sa mi v mysli neobjavili výčitky a hnev, ktorý sa postupne vracal. Chcela som sa odtiahnuť, cúvnuť, odtlačiť ho od seba, ale on to urobil ako prvý. Oddelil naše pery a keď som otvorila oči, pohľadom vyhľadal ten môj.

„Spýtaj sa ma prečo ťa chcem, Ellie."

Dych sa mi zasekol v krku, srdce vynechalo zopár úderov a význam jeho slov ma pristihol celkom nepripravenú. Nechcel, aby som sa opýtala, či ma chce, ale prečo ma chce a to bola úplne iná otázka. Tá na ktorú som nebola pripravená.

Na mojej tvári musel čítať všetok zmätok, ktorý som cítila, pretože zdvihol voľnú ruku, priložil mi dlaň na líce a s pohľadom upretým do môjho, znova zopakoval tú istú vetu.

Naďalej som nehybne stála, ruky pri tele, v hlave prázdno a myšlienky roztratené všade naokolo. Vrátila som sa až do tej osudnej chvíle, spred pár dní, kedy sa ma Seth opýtal tú otázku, ktorá medzi nami všetko zmenila: „...či ťa chcem? Nebuď hlúpa Ellie. Prečo by som mal?"

A odrazu sa tlačil k môjmu telu, intenzívne sa na mňa díval, hladil mi lícnu kosť a žiadal ma, aby som sa ho opýtala prečo ma chce. Ako keby to bola tá najjednoduchšia otázka na svete.

Mlčala som pri dlho, pery som zvierala k sebe a od seba a keď sa ku mne opäť sklonil prudko som zatvorila oči. Tentokrát ma, ale nepobozkal na ústa, ale na citlivé miesto tesne pod sánkou a tým ma znova pripravil o akékoľvek triezve zmýšľanie.

Cítila som teplo jeho dychu, nežnosť jeho pier na mojej pokožke a v ušiach mi rezonoval vlastný tlkot srdca. „Spýtaj sa ma prečo ťa chcem, princezná," zopakoval Seth chrapľavo a každé slovo mi na tele spôsobovalo zimomriavky.

Nedokázala som to a tak som naďalej držala jazyk za zubami, zatiaľ čo on pokračoval v dráždivom, mučivom bozkávaní.

Nikdy som sa necítila tak kompletná, no zároveň roztrieštená na milión kúskov. Zmätok, strach, hnev. Zmes pocitov, ktoré ma pomaly zožierali a plietli mi hlavu. Nechcel ma, nemal ma prečo chcieť, ale stačilo pár dní a všetko sa zmenilo.

Koľko trvá človeku kým si uvedomí, čo stratil?

Ďalšie pohladenie pier, ďalší závan dychu, ďalšia otázka a napokon sa niečo vo mne zlomilo, zvedavosť vyhrala a prv než by som samú seba stihla zastaviť, opýtala som sa.

„Prečo...?"

Seth lenivo zdvihol hlavu, v tme na mňa znova upriamil zrak a dlaňou mi z chrbta skĺzol až na lopatky. Teplo, ktoré z toho nepatrného dotyku vzišlo ma donútilo chabo vzdychnúť a ten tichý vzdych na Sethove pery vtlačil polovičatý úsmev.

„Celou otázkou, princezná."

Neposmieval sa mi, neuťahoval si, ale predsa mi to hravé správanie farbilo líca do ružova a celým telom sa mi šírila horúčava. „Prečo ma chceš?"

Úsmev z jeho pier sa vytratil a s ním aj všetka hravosť, ktorá sa mu dovtedy odrážala v tvári. Urobil krok dopredu a ja som sa ocitla bližšie k stene, uväznená medzi ňou a jeho telom. Prestala som dýchať, keď pritlačil pery na moje, raz, dvakrát, trikrát. Oči sa mi automaticky zatvorili, myšlienky stratili a dych zrýchlil.

„Chcem ťa, pretože si múdra," vyslovil do ticha a svoje slová potvrdil bozkom. „...pretože si svojská, pretože si úplne iná."

Za každým vysvetlením ma pobozkal. Za každým detailom o čosi dlhšie.

„Chcem ťa, pretože ťa poznám," pohladil ma perami a pokračoval. „Keď čítaš, alebo hovoríš o knihách lesknú sa ti oči a rozhadzuješ rukami, aby si zdôraznila dôležité fakty. Miluješ tetovania, hranolky a miluješ ma provokovať."

Vedela som, že existuje kyslík, poznala som aj pľúca, ale nič z toho pod váhou jeho slov akoby neexistovalo. Plávala som, lietala, existovala niekde, kde jeho slová mali oveľa väčší význam.

Chcel ma.

„Pravdou je, princezná, že ťa nechcem s Carterom, ani s nikým iným," hlas mu znel o čosi hrubšie, chrapľavejšie, hlasnejšie. „...chcem ťa pre seba..." nadýchol sa, perami opäť narazil o moje a následne do nich takmer nečujne zamumlal významné: „Chcem ťa tak ako nikoho pred tým."

Sekunda za sekundou a slovo za slovom vo mne prebúdzali všetky tie emócie, ktoré som si odpierala.

Mal som kopec dievčat, ale žiadna pre mňa neznamenala toľko ako ty, Ellie," cítila som na sebe jeho pohľad, ale nedokázala som otvoriť oči. Bála som sa, že ten moment nebol skutočný. Bála som sa, že keď sa znova nadýchnem, všetko sa rozpadne. „Neviem čo to znamená byť vo vzťahu, nikdy som v žiadnom nebol, ale ty si tá s ktorou by som to chcel skúsiť."

Chvenie, búšenie, vlna pocitov. Realita v ktorej som sa ocitla pripomínala sen z ktorého som sa bála zobudiť. Trvalo to dni, pár týždňov priateľstvá a moje vnútro si odmietalo odoprieť to po čom tak veľmi túžilo. Seth ma zmenil. Urobil zo mňa inú osobu. Ale pravdou bol fakt, že aj ja som zmenila jeho.

Chcel ma a ja som chcela jeho. A práve tá myšlienka ma posunula dopredu.

Ignorovala som akékoľvek zábrany, tisícky otázok premietajúcich sa v mojej hlave a so zatvorenými očami som sa vyšvihla na špičky opäť ráz vyhľadávajúc jeho pery.

Šťastie sa zakladá na riskoch, na momentoch, ktoré nás nútia premýšľať a prichádza vtedy, keď ho najmenej očakávame. Aj napriek svojmu strachu som sa oddala Sethovym perám, pocitom, ktoré vo mne spôsoboval a všetko naokolo prestalo existovať.

~

Toto mala byť emotívna časť a namiesto toho z toho necítiť nič, teda aspoň ja mám ten pocit. Veľmi sa ospravedlňujem ak sa vám to nebude páčiť, alebo sa vám to bude zdať divné, nie ste jediné.

Play Me Where stories live. Discover now