Wild Rose

Rozliata duša

Sneh

Zmáčané dieťa na baldachýne

Líca horia hanbou

Všetko v tebe je tak mozoľnaté

Oduté a pokrčené, ako tvoje nohy prikrčené

Na začiatku vlnitých ulíc.

Myslíš si, že si hrdzavá

Keď si ešte len uzrela blikanie svetla

Tras mohutného sveta

Na ktorý si nemala zápal

Na zvlnenie vzduchu v horúčave

Modrej krvi, urodzenej sily a vášne

Sklenená pleť

Modré moria v bielkach aj pod nimi

Cesty na mape tvojej tváre

Kľukatiace sa medzi horami zapálených pórov

A zvalených stromov tvojich lepiacich sa vlasov

Pýtam sa ťa kráska fľakatá

Azda ti je soľ v slzách drahšia

Než zlato v detskom šťastí?

Všetko pre teba zotriem v jedno,

Namaľujem ťa na plátno farbami tvojej tváre

Zamrežujem okná tvojich komnát aby ťa zima netrápila

Pýtam sa nízkeho neba

Ktoré sa neprávom nad tebou vyvyšuje, azda sú snehové vločky

len studená apatia bohov?

Zazrieš tú víchricu a vezmeš si ju v najhoršom slovazmysle

Vrazíš do svojho tela komerčnú smrť

Bielymi ozdobami neba obvešiaš svoje srdce

Ako kópia svietiš

Hrotami kópií tvojho boja.

Oheň blčí ale stišuje sa, dieťa,

Studené ako sneh.

Som paholok pod Vašim oknom,

ospravedlňte moje slová

Vidím Vás, ľadová kráľovná.

Nie ste tak dôležitá, aby ste boli ďalším mučiteľom  pod tŕňovou korunou.

Ale kladiete si ju na hlavu, každý deň.

Pýtam sa len, záleží im na nej?

Na zvädnutej ruži tŕňov plnej?

Nevidíte nežné lupene, šťa šaty,

Vždy súce na tanec?

Nie, za mráz im oči nedosiahnu.

Si a vždy budeš divoká ruža.

Biela ruža s červeňou v srdci

Ale ty sa dívaš len na víchricu

A tvoje iskry ju poháňajú.

Ako sneh rozplynieš sa na tvrdej zemi,

A ja vás zachraňovať nebudem, krv vznešená.