Štyri ráno, sama doma. Nespím. Len teraz sme sa rozlúčili, no už mi chýba.
Mala by som si odpočinúť, ale horšie ako nespať vôbec je spať len hodinu a pól. Takže nie, ďakujem. Pre istotu si ale naťahujem budík. Jeden nikdy nevie.
Ten nepríjemný tón zrazu preruší môj sladko začínajúci sa spánok. "Toto snáď nie, nemôžem, nechcem, nikam nejdem," fňukám si popod nos. Ibaže viem, že musím. Dnes ide škola opäť bokom a opäť ma čakajú doktori.
YOU ARE READING
Random Story
RandomNič nie je v dnešnej dobe zaujímavejšie ako bežný život. Deň za dňom.