Heartless//N.H.

Part 33.

Ráno som sa zobudila na niekoho dotyk. Ani som nemusela oči otvárať, aby som vedela kto to je. Malé pršteky, ktoré ma hladili po vlasoch značili, že je to Em.

,,Čo potrebuješ Em?" zasmiala som sa a otvorila oči. Svoju tvár mala tesne predomnou, až tak, že som mohla cítiť jej dych na mojej tvári.

,,Pôjdeš so mnou na raňajky? Mamina spí a Niall tu nie je." zachichotala sa a vyhupla sa ku mne na postel.

,,No." pretrela som si oči. ,,Prezlečiem sa, umyjem a môžme ísť." zívla som si a postavila sa z postele.

....

,,Môžme ísť?" zbehla som za ňou dole. Prikývla, a tak sme sa spolu vybrali do reštaurácie.

Usadili sme sa k tomu istému stolu ako včera a počkali sme na čašníka. Ten o pár minút prišiel. Ja som si objednala vafle s javorovým sirupom a Em si zasa dala palacinky.

,,Čaute!" prirútil sa ako veľká voda Horan a sadol si naproti mňa. Em ho pozdravila a hodila sa mu okolo krku. Ja som kvôli včerajšku len po ňom zazrela a ďalej sa venovala svojmu jedlu.

,,Tak, čo sa dnes chystáme robiť?" obrátil sa smerom na mňa a ja som len nechápavo ostala pozerať.

,,My? Neviem čo chceš robiť ty, ale ja si pôjdem zalyžovať." prevrátila som očami a chystala sa na odchod.

,,Takže idem s tebou." uškrnul sa a tiež sa postavil. Em sa takisto postavila a spolu sme vyšli z reštaurácie.

Prišli sme na chatu, kde nás čakala Sarah s úsmevom na tvári. Poprosila ma, či by som Em neodviezla do klubu čo je tu pre deti a Horan sa medzi tým "záhadne" vytratil.

Sarah stihla Em nachystať, takže už len ostávalo, aby som si ja nachystala veci na lyžovanie. Popravde, zjazdovku som tu ešte nevidel a ani nikde naokolo, takže dúfam, že sa tam vôbec dostanem.

....

Em som už odviezla, zjazdovku som našťastie našla, no keď som zahliadla tu lanovku, nechýbalo málo k tomu, aby som sa tam niekde v rôzni zgrcala.

Aby som vám to objasnila, mám panický strach z lanoviek. Ako malá som sa v jednej so Sam zasekla a viseli sme tam hodinu, na mňa prišiel záchvat úzkosti a odpadla som. Odvtedy som do lanovky nevkročila, a preto som dúfala, že tu bude vlek.

Na päte som sa otočila a vrátila sa naspäť do chaty. Nezvládla by som to. A už vôbec nie, keď som si všimla čas koľko trvá kým vyjde hore. Desať minút. Desať minút, ktoré by som bez odpadnutia pravdepodobne neprežila.

Výstroj som si odložila naspäť a vybehla hore po schodoch do izby. Prezliekla som sa do "domáceho" a s tvárou v rukách som si sadla na postel. Pár krát som sa zhlboka nadýchla, a potom som zišla dole do menšej kuchyne čo tu máme. Do pohára som si nalila čistú vodu a s ňou som odišla do herne.

Povedala som si, že veď čo tu budem robiť, a tak si pôjdem zahrať nejakú hru.

Otvorila som dvere, keď vtom som tam uvidela Horana sediaceho na gauči s ovládačom v ruke.

,,Ale čo." uškrnul sa. ,,Prečo nie si na svahu?" ovládač pustil z ruky a zrak upriamil na mňa.

,,Nechcelo sa mi." zaklamala som. Určite by som už len jemu hovorila o mojom panickom strachu z lanoviek.

,,Budem sa tváriť, že ti verím." povzdychol si a posunul sa na ľaví kraj gauču. Ja som len prekrútila očami a sadla si vedľa neho, keďže tu iné miesto na sedenie nebolo. On hru vypol a zrak premiestnil z obrazovky opäť na mňa. ,,Ak vyhráš, splním čo mi povieš. A ak ja, tak ty zasa splníš, čo ti ja poviem." uškrnul sa a bez môjho súhlasu prešiel k poličke s hrami.

,,Dobre, ale hru vyberám ja." pohotovo som sa postavila zo sedačky a prešla k poličke. On dal ruky do obranného gesta a sadol si naspäť.

V mojej hlave sa zrodil veľmi zákerný plán, ako využiť moju výhru. Len musím vymyslieť ako vyhrať.

Vybrala som nejakú závodnú hru s autami, keďže nič iné som nepoznala a tu išlo len o to, aby sa dostal do cieľa sko prvý. Čiže ľahké a pravdepodobne sa to dá aj ľahko vyhrať.

Hru som mu hodila na kolená a naspäť si sadla. Postavil sa, hru zapol a sadol si ku mne. Do rúk mi podal druhý ovládač a hru spustil.

,,Hráme na tri výhri. Kto bude mať väčší počet výhier, vyhral celkovo." znova sa uškrnul a hra sa mohla začať.

Prvú hru som prehrala, keďže som to absolútne nevedela ovládať, no jemu to očividne išlo bezchybne. Sakra!

Druhú hru som prekvapivo vyhrala ja, keďže Horan v hre narazil do nejakého stromu, takže tu ešte je šanca na moju výhru a môj (pre neho) veľmi nepríjemný plán.

,,Sakra, Horan! Nezavadzaj mi tam!" buchla som do neho ramenom a ďalej sa sústredila na hru.

,,Ty mi nezavadzaj!" uchechtol sa a vrátil mi to, no silnejšie. Tým mi vyrazil ovládač z ruky, samozrejme to využil a už bol o pol okruhu predomnou.

,,Hej!" zakričala som na neho a ovládač som mu zhodila. Zasmiala som sa a začala som ho dobiehať. On ho však hneď dvihol a mne zasa vytrhol môj z rúk a odmietal mi ho dať.

Dal si ho za chrbát a vyplazil na mňa jazyk. ,,Idiot!" zavrčala som a hodila sa po ňom za ovládačom. Akokoľvek som sa snažila, nedalo sa mi dostať za neho.

Schytil ma za boky a zložil ma z neho, akoby nič. Ja som sa samozrejme nedala a schmatla mu ten jeho. Takisto som si ho dala za chrbát a vyškerila sa na neho.

Ani neviem ako, no zrazu ležal na mne a snažil sa mi ho vybrať spod chrbta.

,,Daj to sem!" zavrčal mi pri uchu a ďalej sa snažil. Len som záporne pokrútila hlavou a ďalej sa na ňom zabávala.

Z ničoho nič mi bol tvárou v tvár a nebezpečne sa približova. Nevedela som o čo mu ide, len som sa naďalej smiala. Keď už bol naozaj moc blízko, tak som využila situáciu a vytrhla mu môj ovládač z rúk a rýchlo dobehla do cieľa. To som si však neuvedomila, že to bol jeho ovládač a tým som mu vyhrala druhú hru.

,,Ďakuejm." slizko sa uškrnul a dal sa opäť do normálu.

,,Tak to teda neplatí." postavila som sa pred neho.

,,Ale platí, to len ty nevieš prehrávať." uchechtol sa a vytiahol si z vrecka zvoniaci telefón.

Ola people! 😊 Takže je tu nová časť a dúfam, že sa vám páčila ☺️

Dneska nemám čo dodať 😄, takže pre ďalšiu časť 27+ votes a nejaké tie komentáre 😊

Mám vás rada ☺️❤️❤️