Demons inside him

Spomienky

"Vstavaj...zobud sa...no tak postav sa."Pocujem povedomy ale zaroven cudzi hlas.Pomaly otvaram oci a oslepi ma svetlo.Pocujem jemne a tlmene zvuky,ktore mi pripominaju sum vetra.Ked otvorim oci,vidim pred sebou len ciru oblohu.Pootocim hlavu do prava a vsimnem si,ze lezim na luke.Snazim sa posadit,ale ide to tazko.Ked sa posadim vsimnem si,ze predo mnou stoji zena,ktorej tvar nevidim,pretoze je mozme povedat zahmlena.Ma na sebe biele saty,ktore su na ramienka a siahaju jej tesne nad kolena,maju mierny vystrih.Vsimnem si ze je bosa.Vlasy ma dost dlhe,siahaju jej az po pas.Vlasy su farbou podbne tym mojim,maju jemne ruzove sfarbenie.Aj ked neviem,komu hlas patri,zda sa mi povedomy.Urcite som ho uz niekde pocula."Sakura...uz je to doba,"prehovori na mna zena.Zvlastne,ze ta zena pozna moje meno.Ale to co povedala,ze uz je to doba,to je znak toho,ze sa pozname."Kto si?"opytam sa vahavo.Zena len mlci a po hodnej chvili povie,"to zistis,ale az neskor.Zatial to nemozes vediet.""Aha.."poviem potichu.Uz som sa jej isla opytat preco som tu,ale predbehla ma."Sakura,teraz si najskor zmätena ,ze nevies co sa tu deje.Momentalne spis a my sa nachadzame v tvojom sne.A ja,ja som iba tvoja spomienka,ktoru si zabudla,ale musis ju ziskat spät,aby si dokazala celit tomu,co zachvilu pride.""Pockat,spomal trochu o com to tocis?"opytam sa nechapavo,pretoze naozaj vobec,ale ze vobec norozumiem
,co sa tu deje."Bohuzial mame malo casu,ale ukazem ti aspon toto,"povie zena s jemnym hlasom.Zrazu zdivhne ruku,akoby mi isla jednu strelit.Pockaj!Co to-"nestihnem dopovedat,lebo mi zena da ruku na hlavu a mne sa vtedy vyroji spomienka s detstva....
Bola som este malicka,mala som asi tak pät rokov.Bola som na zahrade,najskôr to bola nasa zahrada s domom,ktory sme mali ked sme byvali v Lare.Klacala som na trave pod starym bukom a hrala som sa s mojou najoblubenejsou babikou,ktorej som dala meno Lilith.Zvlastne meno,sama neviem odkial som ho mala,ale k tej babike sa nesmierne hodilo.Totiz,tak ako bolo kuzelne meno,tak bola kuzelna aj ta babika.Mala svetlo zelene vlasky,oci zo zltych gombikoch a krasny usmev.Cela babika bola plysova a hrozne jemnucka,takze som snou mohla spat v posteli.Ako som sa tam hrala,pocula som ako sa rodicia vazne v kuchyni hadaju.Pocula som to vdaka tomu, ze sme mali kuchynu pri verande.Stale to na mna pôsobilo strasne ukludnujuco,pretoze to bolo ako keby sme boli rovno vonku v prirode.V Lare byvalo casto teplo,cize priroda tam bola pestra,a tak cela kuchyna posobila zivo.Ked som isla zistit,preco sa rodicia hadaju,uvidela som v kuchyni iba ocka s babkou a mamkou ako kricia na cudzieho muza.Nerozumela som tomu,a tak som prisla do kuchyne aby som zistila co sa deje.Ked ma rodicia s babkou uvideli tak ztichli,a ako keby zamrzli .Rychle sa pozreli na toho vysokeho muza,ktory sa na mna tiez otocil.Chvilu na mna pozeral,ked v tom sa mu zrazu zuzili zrenicky a na tvari sa mu vytvoril skodoradostny usmev.Prisiel ku mne a mamina zacala kricat,aby ma nechal na pokoji."Sakura!Utec!"skrikol na mna ocko.Uz-uz som planovala,ze sa otocim a uteciem,ked v tom ma zrazu ten muz chytil za vlasy a pritiahol si ma k sebe.Strasne z neho tiahli cigarety a navyse bol cely spoteny.Muz mohol mat okolo 50 rokov.Bol vysoky,mohutny a z uzkej kosele mu trcalo pivne brucho.Bolo mi z neho zle,ale nedala som na sebe nic poznat."Ale ale ,coze tu robis malicka,"povedal muz skor pre seba a zlomyselne sa pozrel na rodicov."Nechaj ju!"zakricali vsetci naraz.Nechapala som co sa deje a navyse ma bolelo to,ako ma tahal za vlasy."Myslim ze "ON" buded velmi natseny,ked zisti ze mate takuto malu roskosnu dcerku,"ked to dopovedal,uvidela som v ociach vsetkych troch strach.Nechapala som,co sa deje,ale zacala som sa bat aj ja.Zrazu sa ocko vrhol na toho skaredeho muza a zacali sa mlatit.Ja som uz velmi plakala,ked v tom ku mne pribehla babka a tahala ma prec z izby.Chcela som ist prec,to hej,ale nemohla som tam ocka s mamkou nechat.A prave vtedy,ked som chcela zacat protestovat som pocula neuveritelny hluk.A ani neviem ako,ale vedela som ze to bol vystrel z pistole..."Tak,myslim ze to by ti na dnes stacilo,"povedala."Huh?"nechapavo som sa pozrela najprv na nu a az potom okolo seba.Boli sma opät na luke."Pockaj!Kto si a...a co sa tu vlastne do kelu deje!?""Rada by som ti to vysvetlila,ale uz nemame cas...Ale neboj sa coskoro sa stretneme,"povedala zena a zacala miznut.A spolocne s nou zacala miznut cela luka."Hej,pockaj co sa to kurnik deje!?"zacala som kricat,ked mi pod nohami zmizla poda a ja som sa ocitla sama v ciernej prazdnote.Zrazu som otvorila oci a zacala sa obzerat okolo seba.Bola som vo svojej izbe.Plytko som dychala.Ked som sa pozrela na hodinky a uvidela ze mam do siestej este dve hodiny,nuz potesilo ma to.Opat som zatvorila oci,no nevedela som zaspat.Viem ze tu zenu poznam,ale netusim odkial.Zacinam rozmyslat o tom,co mi ukazala.Viem ze to bola spomienka,MOJA spomienka,ktoru som zabudla.No skor ma ju donutili zabudnut.Pri spomienke na rodicov mi do oci vosli slzy.Och,ako mi len chybaju.Este chvilu som rozmyslala nad tou spomienkou,no potom som si spomenula na ten vystrel.Kto strielal?A na koho?Chcela som sa tym zaoberat dlhsie,ale unava mi to nedovolila.Tak hura do rise snov.
Juhuuu,konecne som to napisala.Prepacte,ze to tak neuveritelne dlho trvalo.Napad by aj bol,ale vola pisat to...vobec:D.Dufam ze sa pacilo.