Spolu [DOKONČENÉ✔]

7. kapitola

Prekvapene som otvorila ústa, lebo mi zviazali aj ruky aj nohy a nejaký svalnatý chlap si ma prehodil cez rameno. Jack musí ísť po svojich. Lady išla hneď za nami a jej nikto nevenoval pozornosť. Ako ma niesol tak som si obzerela Jacka. Bol úplný opak vodca skupiny. Mal blonďavé vlasy a modré oči. Dlho som si ho neobzerala, lebo ma premohla zvedavosť.
"Kam ideme?"
"Uvidíš."
"Kto je ten kto nad nami vyniesol rozsudok?"
"To je náš vodca. Volajte ho jednoducho ŠÉF."
"Aha."
Zrazu sme zastali pred zrúcaninou predtým vysokého mrakodrapu.
"Zaneste ich do zasadacej miestnosti a zamknite ich!" Zvolal šéf.
S Jackom sme sa na seba pozreli a potom nás hodili do "zasadacej miestnosti". Skôr do cely. Bola to miestnosť, v ktorej nebolo nič. Ešte že mi dovolili aby som tu mohla mať Lady, inak by som sa zbláznila.
"Tak sme tu zavretí." Pokúsila som sa nadviazať rozhovor.
"Zdá sa, že áno."
Ostali sme ticho. Nevedeli sme, čo nás čaká. Zrazu vošiel ten istý chlap, čo ma niesol.
"Chce vás vidieť šéf."
Zdvihli sme sa zo zeme a išli sme za ním. Keď sme prišli za šéfom tak nám povedal osudovú vetu:
"Nepotrebujeme vás. Toto bude váš koniec!"
Chlap za nami zabuchol dvere, šéf vytiahol pištoľ a my s Jackom sme sa na seba pozreli. Musíme prežiť!