Spolu [DOKONČENÉ✔]

16. kapitola

Ahojte, chcem upozorniť, že tá to časť bude trochu úchylná. Chcela by som túto kapitolu venovať Emmikk. Uži si to ty retard jeden :*

Pohladkala som Lady po hlave a s námahou sme sa dostali pod prístrešok. Ľahla som si a aj keď som nechcela, tak som tvrdo zaspala.

V mojom sne boli mutanti, ktorí sa ku mne približovali. Nemala som žiadnu zbraň a obklopovali ma zo všetkých strán.

V tom zrazu ma prebudili tlmené hlasy. Opatrne som sa posadila a videla som Miu a Alexa pri ruine obchodu.

Priplazila som sa bližšie k nim a skryla som sa za polorozpadnutý múr.

Teraz som hlasy počula zreteľne.

"Ale Al." Povedala Mia a ticho sa zasmiala.
"Áno Mia, si taká krásna, až ťa chcem tu hneď znásilniť."
"Nemusíš ma znásilňovať, urobím to dobrovoľne."

Opatrne som sa pozrela cez malú štrbinku a videla som ako Alex chytá Miu za zadok. Prestali rozprávať a začali sa bozkávať. Pomaly mi začali tiecť slzy.

"Veď mi vravel, že ma veľmi miluje." Pomyslela som si.

Mali na zemi deku a ľahli si tam. Pomaly sa začali vyzliekať, ale neprestali sa bozkávať.

"Radšej odídem skôr, ako si to tu predo mnou začnú rozdávať." Pomyslela som si a už som sa plazila preč.

Keď som zase ležala na svojom mieste, tak som počula zvuky, ktoré som už nikdy viac nechcela počuť. Dobre som vedela, čo tam robili, a tak som sa snažila zaspať, aby som to nemusela počúvať.

Našťastie som znova zaspala a spala som tak tuho, že sa mi nič nesnívalo.

Zobudila som sa ako posledná, všetci okrem Lady boli pri ohnisku. Chalani boli priam posadnutí Miou. Ako som ich pozorovala tak som sa pre niečo rozhodla.

Namiesto toho aby som žiarlila a aby ma to ničilo, sa zo mňa stane bojovníčka. Budem trénovať a všetku lásku k chalanom premením na hnev a podráždenie. Úplne sa zmením. Už nebudem tá milá Jessica, ale agresívna Jess. Po čase ich možno opustím. A prežijem aj sama.

S touto myšlienkou som prišla k ohnisku. Ako som čakala, nikto z prítomných ma nezaregistroval.

"Kde je jedlo?" Podráždene som zavrčala.
"Ahoj. Jedlo je tam, pri múre." Odpovedala Mia a sladko sa na mňa usmiala. Až vtedy si ma všimli aj chalani, ale nepozdravili ma.

Išla som sa najesť a zobrala som si môj nôž. Dostala som ho od Jacka ešte predtým ako sa zbláznil do Mie.

Začala som trénovať. Behala som, robila som kliky aj brušáky. Po asi troch hodinách som bola unavená, ale šťastná z dobre vykonanej práce.

Išla som späť za ostatnými. Sadla som si vedľa Jacka a prihovorila som k nemu:
"Kto je na stráži?"
"Ty?"
"Čo?! Veď som bola na stráži celý deň. Normálne sa striedame po troch hodinách."
"No a?"
"No a?! Tak dobre ako chcete. Ignorujte ma. Odchádzam preč. Radšej nech ma zabijú mutanti ako stráviť ďalšiu sekundu s touto šľapkou a vašími vymletými mozgami!"

To ich asi trochu prebralo, lebo sa ozval Alex:
"Si v poho?"
"Nie, nie som!"

Išla som pod prístrešok, zobrala som batoh a balila som všetko čo som našla. Môj nožík som schovala do puzdra a to som si zavesila na nohavice. Ako som balila, tak mi tiekli slzy. Kvôli zlomenému srdcu, samote a bezmocnosti.

"Lady poď, ideme niekam, kde sa ku nám budú správať lepšie."

Zrazu ku mne prišla Mia.

"Jess, neodchádzaj. Prosím. Nechcela som ťa vyhnať. Čo mám urobiť, aby si zostala?"
"Za prvé: pre teba som Jessica. Oslovovať ma mojou prezývkou môžu iba moji priatelia. A to ty nie si. Za druhé: nemala si sem vôbec chodiť. A s tým súvisí tretí bod: ak chceš aby som tu zostala, tak odíď."

Mia iba sklonila hlavu a ja som sa jej otočila chrbtom.

Vykročila som smerom k lesu. Naposledy som sa pozrela na náš tábor a spolu s Lady sme vykročili preč.

Zrazu však na mňa niekto zakričal:
"Jess, stoj!"

Ahojte, ďalšia kapitola.
Odíde Jess?
Kto na ňu zakričal?
Ďakujem všetkým.
Komenty aj vote potešia XD