You stole my heart (H.S- Sk)

Chapter 5

Nina's POV

,,Bože to čo ste tam tak dlho robili? Čo bolo intimčoo?" bože môj ona je už poriadne ožratá a to sme tu asi len hodinu. ,,Grace nemyslíš si že to trošku preháňaš s tým alkoholom? Lebo ako vidím moc ti neprospieva!" poviem jej. Nemám rada takýchto ľudí. A k ženám sa to vôbec nehodí.

,,Kto si ty? Moja matka že mi rozkazuješ? Vieš čo páľ do piče a rob si čo chceš je mi to jedno! A domov sa tiež dostaň ako chceš!" Vybehla na mňa. Čo to sakra? Ja som jej len povedala že by to nemala preháňať a ona ma pošle do piče?

,,Nič si s nej nerob. Naozaj. Ona taká je vždy keď si vypije a vždy spomína svoju matku. V detstve to mala trošku ťažšie." Povedal mi Charlie.

,,Aha. Nevadí aj tak už pôjdem." Poviem a usmejem sa ne neho.

,,Poď odveziem ťa."

,,Nie, nie chcem sa trošku prejsť. A trošku to tu vidieť." A ani s tebou nechcem ísť. Pomyslela som si v duchu, ale to mu radšej nebudem hovoriť aby sa neurazil. Príde mi slizký. Sorry ale takých nemusím. Nehovorím že nie je pekný ale mne sa také typy nepáčia.

,,Tak fajn len si dávaj pozor."

,, Jasné neboj sa. Tak ahoj a povedz prosím Grace že som už odišla ak ju to bude vôbec zaujímať."

,, Jasné poviem a ahoj." Povie mi a ešte mi venuje úsmev ktorý už aj tak nevnímam.

Vybehnem von s baru a porozhliadam sa, ktorým smerom sa poberiem. Ešte sa mi nechce ísť domov. Chcem si trochu pozrieť Londýn v nočných hodinách. Predsa to bol môj životný sen bývať v Londýne a teraz sa mi plní takže si to naplno užijem. Po chvíli rozmýšľania sa vyberiem smerom k Hyde Parku. Viem presne kde to je. Raz sme boli v Londýne zo základky. Po asi 15 minútach chodenia sa dostanem do parku. Je to tu nádherné ako vždy. Takto večer som ho nevidela vidím o čo som prišla. Nie je tu skoro nikto až na nejaké zamilované páry ktoré sa tu prechádzajú a bozkávajú. Musím sa nad nimi usmiať. Je to krásne keď nájdete osobu ktorú milujete. No ja som také šťastie nemala. Bohužiaľ. Myslím že to bolo vždy o mne. Chalani sa o mňa zaujímali, ale ja som ich vždy odmietla. Mala som na to ale patričné dôvody. Väčšina s nich si chcela len užiť a nič viac. Ja som túžila po niečom inom. Túžila som sa zamilovať. Do tej pravej osoby. Avšak ešte sa to nestalo.

Sadnem si na lavičku a premýšľam o rodine a priateľoch. Ešte som im ani nevolala. Rodičom som napísala len SMS že som pristála v poriadku a že im neskôr zavolám. Trošku ma pichne pri srdci keď si na nich spomeniem. Chýbajú mi už teraz. Áno síce som šťastná že som konečne nachvíľu vypadla s domu ale aj tak. Keď ste zvyknutý s nimi žiť ťažko sa to odnaúča. Lola. Tá mi chýba asi najviac. Nebudem mať komu všetko hovoriť. Myslela som si že to budem môcť hovoriť Grace ale po dnešnom dni asi nie. Dúfam že ma Lola príde aspoň pozrieť. Je dosť možné že na budúci rok sa sem presťahuje tiež. Chce ísť na tú istú školu ako ja len iný odbor. Ale až o rok. Chcela si totiž trošku oddýchnuť od školy a užívať si život. Verím jej. Ju aspoň doma niečo držalo na rozdiel od mňa. Mala tam priateľa ktorého ľúbila. Bola som za ňu nesmierne rada.

Po dlhšiom čase radšej prestanem premýšľať nad domovom a sadnem si na najbližšiu lavičku. Užívam si toto ticho. Mám výhľad na krásnu oblohu ktorá je posiata hviezdami. S obdivovania ma vyruší tichý vzlik. Hneď som spozornela. Dúfam že sa nikomu nič nestalo. Porozhliadla som sa po okolí a potom som si to všimla. O niekoľko lavičiek vzlykal nejaký chlap. Postavila som sa s lavičky a pomalým krokom som sa k nemu približovala. Chlap zrazu spozornel a potom som si to všimla. Bol to Harry. Mal uplakanú tvar. Preboha čo sa mu stalo.

,,Nina?" opýta sa ma Harry a ja k nemu hneď pribehnem.

,,To som ja Harry. Preboha čo sa stalo?" opýtala som sa ho otázku ktorá ma najviac zaujímala. Potom spravil Harry niečo čo by som absolútne nečakala. Vtiahol ma do objatia. Neprotestovala som a hneď som mu okolo krku obmotala ruky. Krásne voňal. Nemohla som si pomôcť a usmiala som sa. Harry potom povolí stisk v ktorom ma držal.

,,Prepá-áč. Ja neviem čo to do mňa vošlo ale potreboval som objatie."

Harry's POV

Ospravedlnil som sa jej. Neviem čo som robil ale proste som potreboval objatie.

,,Harry ja neviem začo sa mi ospravedlňuješ. Je to úplne normálne, dobre?"

„Ja len vieš, myslel som si že ti to nebolo príjemné keď ma skoro ani nepoznáš." Áno vôbec ma nepozná ale mám taký pocit že je jediný človek ktorý mi rozumie. Mám potrebu jej všetko povedať Absolútne neviem prečo. Verím jej. Verím jej že všetko čo jej poviem neprezradí.

„Harry prosím prestaň! Ako by mi to mohlo byť nepríjemné preboha." Povedala mi a hneď ma vtiahla do objatia. Bol som úplne zaskočení alebo skôr prekvapený. Znovu začnem vzlykať.

„Ššš, harry neplač porosím. Povedz mi čo sa stalo." Počujem ako ma utišuje ale ja stále vzlykám a cítim ako jej zo mňa vlhne tričko. Vtedy podvihnem hlavu aby som už ďalej neplakal na jej tričko.

„Harry, no ták. Povedz mi čo sa deje." Prosebne sa na mňa pozrie. Bože môj aká je krásna. Bože Harry ty si taký debil. Povie mi moje podvedomie a usmejem sa sám pre seba.

„Harry!" začne mi mávať pred tvárou Nina. Ani som si nevšimol že mi niečo vravela.

„Už mi konečne povieš čo sa ti stalo?" znovu zosmutniem keď si spomeniem prečo som vôbec reval. Ty vole už sa so mňa stáva padavka.

„Poviem ti to s radosťou ale nie tu. Poď pôjdeme ku mne." Poviem jej. Tá sa na mňa prekvapene pozrie.

„Čo Harry? Veď nie to nepripadá v úvahu. Ja-a musím domov. To nie-e to nejde." Povedala mi najrýchlejšie ako sa dalo a pri tom koktala. Bože prosím nech ide so mnou lebo ja zošaliem. Naozaj.

„Prosím Rosie." Poviem jej druhým menom a urobím psie oči.

„Ale potom ma odvezieš domov. OK?"

„No dobre fajn, keď inak nedáš." Poviem jej smutným výrazom a ona sa len zasmeje.

„Bože Harry, netvár sa ako keby si bol dieťa a niekto ti zobral hračku." Hovorí zo smiechom a ja sa zasmejem tiež.

„No vidíš už sa aj usmievaš." Áno vieš. Tým dôvodom si ty.

„No dobre, dobre poďme už. Auto mám neďaleko." Podídem k nej a chytím ju okolo pása. Usmejem sa pre seba čo ona na mňa vygúli oči.

„Čo? Nemôžem chytiť svoju kamarátku okolo pásu?" poviem a usmejem sa nad oslovením kamarátka, ktoré som jej dal.

„Dobre fajn . Veď nič nevravím." Nie len si sa tvárila ako keby som ťa pobozkal ty kokos. No ani to by nebolo zlé. Poviem si sám pre seba. Bože Harry ty si taký chuj. Ona ťa práve zachránila pred tým aby si tu nereval najbližšie dve hodiny a ty tu rozmýšľaš o tom ako ju pobozkáš. Fakt potlesk.

„Ty čo sa usmievaš ako malé dieťa ktoré dostane svoju hračku?" vyruším ma s mojich nekalých myšlienok Ninka.

„Nič-č, nič len som sa trochu zamyslel."

„To je síce pekné ale kde máš to auto?" Poobzerám sa naokolo.

„Presne tam, poď." Ukážem prstom na môj nádherný Range Rover a ťahám Ninu k nemu. Otvorím auto a Ninke otvorím dvere ako pravý džentlmen. Poďakuje mi a ja za ňou zatvorím dvere. Obídem auto na druhú stranu a nasadnem za volant.

Ahojtee :D takže sa tu ozývam s celkom zauíjmavou časťou :D podľa mňa. Ale už sa neviem dočkať tej ďalšiej pretože to bude u Harryho doma a ták. :D A upozorňujem. Nebudú spolu spať :DDDDDDDDDDDDDD. No a inak Ďakujem za 250 pozretí :D a skoro 50 votes :D Ďakujem verným čitateľom ktorý zanechajú aj kommenty :D Ďakujeem :D

All the love Nina xx