Stretli ste už niekedy prehnane namysleného chalana, ktorý si myslí, že práve on je mužom vašich snov?
Áno? Tak potom sa viete vžiť do situácie Victoire Weasleyovej, ktorej život znepríjemňuje Edward Lupin.
Edward (Teddy) Lupin to tiež nemá ľahké. V...
Victoire: „Vics! Vics, stoj!" Kričal niekto moje meno, zatiaľ čo som sa ponáhľala na hodinu herbológie. „Čo potrebuješ Dom?" Otočila som sa na svoju o dva roky mladšiu sestru. „Lu-Lupin n-na teba niečo pla-plánuje," snažila sa nabrať dych, „hovoril t-to Ja-Jamesovi!" „Ďakujem za varovanie, Domi," usmiala som sa na ňu. Jedno sa mojej sestre musí uznať a to to, že hoci je niekedy (dosť často) otravná, nie je škodoradostná a drží so mnou.
Ale zabudla som sa predstaviť! Volám sa Victoire Weasleyová a práve som začala piaty ročník Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Môj otec pracuje ako kliatborušiteľ pre Grinkottbanku, takže poznám dosť veľa kúziel proti nepriateľom a moja mama je liečiteľka u sv. Munga, takže mám aj aké-také vedomosti ohľadne liečiteľstva. Mám dvoch súrodencov: o dva roky mladšiu sestru Dominique a o štyri roky mladšieho brata Louisa. A nenávidím Edwarda Remusa Lupina.
A aj vďaka Dominiquinmu varovaniu som si včas všimla Lupinovu nastrčenú nohu a elegantne som ju preskočila. Nečakala som však, že Lupin použije Locomotor Mortis a ja sa v dôsledku nemožnosti pohybu nôh rozpľasnem na zemi. Hneď na to som už opäť mala obe nohy voľné, no aj tak to bolo vrcholne trápne, lebo sa to stalo na chodbe plnej šiestakov. Nahnevane som zazrela na Lupina, ktorý sa namyslene uškŕňal spomedzi jeho partie. Nadvihla som obočie a najelegantnejšie ako sa to dá na človeka, ktorý sa pred chvíľou rozčapil na zemi ako žaba, som odišla preč z chodby. Už som sa neponáhľala, lebo som vedela, že aj tak budem meškať. Longbottom mi to odpustí.
Vyšla som do teplého septembrového rána a vstúpila som do skleníka číslo 3. „Dobré ráno pán profesor! Prepáčte, že meškám, ale zaspala som," povedala som a nahodila som ospravedlňujúci pohľad, ktorý na profesora vždy zabral. „Dobre slečna Weasleyová, pre tentokrát Vám odpustím. Ale nech sa to už neopakuje!" prísne na mňa pozrel Longbottom a ja som prikývla. Rýchlo som prešla na svoje miesto k Roxy a keď na mňa súcitne pozrela vedela som, že nemusím nič vysvetľovať.
Roxy je moja sesternica a zároveň jedna z mojich najlepších kamarátok. Nikdy sa na nič nepýta, vždy je tu pre mňa keď ju potrebujem.
Ďalšiu hodinu sme mali Transfiguráciu. Mali sme premeniť škrečka na tanier. „Nie, pán Lupin! Nemôžete tým prútikom hýbať zhora doprava a dolu! Musí to byť zhora DOĽAVA a ŠPIRÁLA!" snažila sa McGonagallová vysvetliť Lupinovi, ako to má robiť, ale strácala nervy. Asi som zabudla podotknúť, že túto hodinu máme aj so šiestakmi.
Rozmýšľala som, ako mu vrátiť ten trapas pred šiestakmi. Vedela som, že niečo vymyslí a môžem byť rada, že mi to kotkodákanie vrátil len takto. Áno, čítate dobre, naozaj som Lupinovi začarovala hlasivky, takže skoro celý posledný mesiac školy minulý rok prekotkodákal. Tak mu treba!
„Prečo vlastne Teddyho Lupina nenávidíš?" Pošepky sa ma opýtalo nejaké dievča, ktoré sedelo vedľa mňa. „Prepáč, ale ty si kto?" opýtala som sa prekvapene, keďže som ju u nás v živote nevidela. „Ellen Brightonová, prestúpila som z Beauxbatonsu a som v Bystrohlave," usmiala sa na mňa Ellen. Úsmev som jej vrátila a pustila som sa do rozprávania.
*Flashback* „Dnes idem na Rokfort! Dnes idem na Rokfort!" Veselo som poskakovala dolu schodami, zatiaľ čo Domi a Louis na mňa závistlivo pozerali. „Dobre zlatko, my vieme," usmiala sa na mňa mamka, „máš všetko zbalené?" „Áno mami!" „Dobre, tak niečo zjedz a ocko ťa odvezie," pohladkala ma po vlasoch a ja som sa zamračila: „Ty s nami nepôjdeš? A Dominique s Louisom tiež nie?" „Nie," pokrútila hlavou mamka, „vieš, že by som išla veľmi rada, ale práca volá. A Louisa s Domi príde postrážiť babka." „Aha," povedala som a posadila som sa za stôl.
„Vicky! Ideme!" zakričal ocko chvíľu po tom, čo som dojedla. Rýchlo som sa rozlúčila s mamkou, asi trikrát som jej sľúbila, že jej napíšem hneď, ako prídem a potom som sa spolu s kufrom a sovou Linou postavila na chodbu. „Pripravená?" opýtal sa tatko a podal mi ruku. Chytila som sa a o chvíľu sme boli pri vlaku.
„Drž sa," objal ma tatko a naložil mi kufor aj Linu do vlaku. S úsmevom som mu zakývala a vybrala som sa hľadať svoju najobľúbenejšiu sesternicu Roxy. Ako som sa predierala skupinami žiakov, ktorí si rozprávali zážitky z prázdnin, niekto ma potiahol za ruku a vtiahol ma do prázdneho kupé. Prekvapene som sa pozrela na modrovlasého chlapca, ale nestihla som nič povedať, pretože jeho pery sa prisali na moje. Chvíľu som zarazene stála, ale potom som si uvedomila, čo sa deje a prudko som sa odtiahla. Na tvári chlapca sa objavil úškrn a ja som mala potrebu mu nejak ukázať, že so mnou sa zahrávať nebude. Vylepila som mu takú facku, až som bola prekvapená, odkiaľ mám toľko sily. Otočila som sa na päte a odkráčala som preč.
*End of flashback*
„Takže preto. Ale prečo ti to vlastne hovorím?" zmätene som sa pozrela na Ellen. „Lebo ti chcem pomôcť," uškrnula sa, „vyzeráš ako správne dievča. Skús Lepojazykus," žmurkla na mňa a tvárila sa, že skúša svojho škrečka premeniť. Ja som mykla plecami, keďže som kúzlo nepoznala, ale rozhodla som sa Ellen veriť a keď sa Lupin prihlásil, neverbálne som ho začarovala. Vypálilo to výborne! Lupinovi sa prilepil jazyk o podnebie a nemohol rozprávať a McGonagallka si myslela, že je to nejaký jeho žart a nechala ho po škole.
Počkať! Nie, to nemôže byť pravda! Všakže sa na mňa Lupin neuškŕňa a nepíše na pergamen niečo, čo sa podozrivo podobá na moje meno?!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Áno. Podľa toho, ako na mňa profesorka pozerá, tam práve napísal moje meno. Ajaj. Vyzerá to tak, že Lupin nebude jediný, ktorý strávi večer v riaditeľni.
*** Kráčala som po tmavej chodbe a na tvári som mala spokojný úsmev. Lupin kráčal pár metrov predo mnou a jeho vlasy nabrali nezvyčajnú farbu - fialovú. Túto farbu majú jeho vlasy len keď rozmýšľa, takže nie veľmi často.
Vtom mi napadla výborná myšlienka, ako predísť trestu. Namierila som na Lupina prútik a zašepkala som: „Finite Incancatem!" Lupin si samozrejme nič nevšimol. Spoločne sme vošli do riaditeľne a ja som aj pozdravila: „Dobrý večer, pani riaditeľka!", no Lupin len nahnevane pozeral do zeme. Že bol nahnevaný viem opäť kvôli farbe vlasov - bola červená.
„Dobrý večer, slečna Weasleyová!" pozdravila sa aj McGonagallová a potom sa otočila na Lupina, „Pán Lupin, vás neučili sa pozdraviť?"
Lupin otvoril ústa v domnení, že stale nebude môcť povedať ani slovo no opak bol pravdou. Na jeho prekvapenie už hovoril normálne.
Ahoj! Toto je môj nový príbeh a moja prvá HP fanfiction. Vždy som mala rada tie poviedky, kde sa hlavní hrdinovia neznášajú a rozhodla som sa jednu napísať aj sama. Pôvodne to mal byť James a nejaké dievča, ale Wattpad je už doslova zamorený týmito poviedkami, takže (keďže som chcela byť originálna) som sa rozhodla, že v príbehu bude vystupovať Vics a Teddy, lebo sú proste úžasní! :D
Ak sa prvá časť páčila nezabudnite dať vote, veľmi ma to teší a pomáha mi to. Ak sa nepáčilo spracovanie/dej/niečo iné, napíšte mi to do komentu, aby som to vedela zmeniť/opraviť ;)
