„Armie mi povedal, že si s tým súhlasil," objasnil som mu.
„Aha. Ale nemyslel som si, že by do školy naozaj chcel ísť," vysvetlil mi Carlisle.
„Každá nová skúsenosť ťa posúva vred," zapojila sa Alice.
„Vďaka, Alice, ale ja som do školy chodil."
„To áno. Tri týždne," prikývol Armie.
Prešli dva týždne od porážky Volturiovcov, začínala sa druhá polovica januára, a my sme diskutovali o tom, či mám, alebo nemám ísť do školy. Emmett, Rosalie a Esme boli proti. Jasperovi to bolo jedno. Carlisle pre mňa chcel len to najlepšie, a Armie s Alice boli z toho nápadu celí unesení. A vôbec na to nemali dôvod.
„Na čo mu to bude? Ty ho môžeš naučiť oveľa viac, ako ho naučia tí ľudskí učitelia. Navyše ty poznáš dejiny oveľa lepšie, ako oni," dohovárala Carlislovi Rosalie.
„Každá nová skúsenosť..." začala Alice.
„Viem, viem, ťa brzdí na ceste za svojím snom," dokončil Emmett sarkasticky. „Takúto skúsenosť nikto nepotrebuje, a on už vôbec nie."
Pohodlnejšie som sa usadil v kresle, v ktorom som sedel. Bavilo ma pozorovať mojich súrodencov, ako sa naťahujú. A navyše na mne. Kto asi vyhraje? Trio E. R. E., alebo skupina A. C. A.?
„Som na teba pyšná, Em. Nikdy by som nečakala, že niečo také stvoríš," pobozkala ho Rose na líce.
„Nepoteším ťa, sestra. Je to len slogan Emmettovho obľúbeného televízneho programu Nové hviezdy, pretože je o tom, ako sa mladí ľudia strápňujú. Pre neho nie je nič zábavnejšie. Nech ti nič nestojí v ceste za tvojím snom," zamiešal sa do toho Jasper. Rosalie len mykla plecom, a dokonalým pohybom hlavy si prehodila vlasy, ktoré jej padali do tváre, na chrbát.
„Kde sme to skončili? Ach áno. Nuž, možno je Jessovým snom byť viac ako človek, než ako upír," prerušil ich Carlisle. Niekedy ma až prekvapuje, akí dokážu byť ľudskí. Kde sme to skončili? Ako keby nemal dokonalú pamäť, a nevedel to. Ale je to sila zvyku, predsa sa v nemocnici nemôže správať k pacientom ako stroj.
„Myslím, že som dosť človekom, už iba preto, že nepijem krv. To mi stačí," zapojil som sa. „Ale naozaj by som si to chcel vyskúšať, byť medzi ľuďmi, v triede."
„Takže je rozhodnuté," vyhlásila Alice naradostene. „Myslím, že je potrebné konečne zájsť na nejaké nákupy."
Neodpustil som si sarkazmus. „To áno, naposledy sme boli v Seattli pred štyrmi dňami."
Alice môj tón ignorovala.
„Ale nemali by sme to preháňať. Nechcem, aby si o mne hneď mysleli, že som snob."
„To znamená, že ním si?" podpichol ma Emmett.
„To znamená, že ho budeš voziť do školy," vysvetlil mu Jasper. „Nebude predsa chodiť pešo." Na konci vety nezadržal úsmev.
„Vďaka," šepol som smerom k nemu. „Ale mám lepší nápad," dodal som nahlas. „Budete sa striedať. Vôbec nezaškodí, ak sa raz za týždeň ukážete v meste."
„To je dobrý nápad," prikývla Esme.
„Ideš?" spýtala sa Alice, ktorá už mala na sebe biely kabát, a nervôzne štrngotala kľúčmi od auta.
„Ale áno, idem," prikývol som a rýchlo som si obliekol čiernu bundu, ktorú mi medzitým Armie doniesol.
„Vyzeráš v tom ešte bledší, ako si. Nekupuj si veľa tmavého, budeš potom vyzerať strašidelne," radila mi Rosalie.
