Messenger (FF Rocky Lynch)

Prológ č. 2

Rocky's POV

,,You're the one, the one I want so shut your mouth and turn it on.

Don't complicate it, goin' native.

(Running out at this moment, things will never be the same)

I need something, something more.

So whatcha, whatcha, waitin for."

Stlačil som tlačidlo STOP, a rýchlo naškriabal na papier slová. Hmm. Chcelo by to nejaké hlbšie basy. 

Prisunul som si otáčaciu stoličku bližšie k DJ-skému stolu, a napojil doň počítač. Nasadil som si mohutné slúchadlá, a odpil si z diétnej koly. Nasúkal som si do úst za hrsť čipsov, a pustil hudbu úplne nahlas. Pritom, ako som sa postupne ponáral do hudby, ľavou rukou som jemne posúval tlačítka na pulte, a zisťoval som, aká hudba je najlepšia, a pravou som na papier načŕtal rysy na obal najnovšieho albumu.

,,Let's burn this bridge!

What, what?!

Then that is it!

Regret the didn'ts and not the dids," pohmkával som si. ,,Yeah, toto by šlo-" 

,,ROCKY!" zvreskol niekto tak nahlas, až som sa zvrtol, a slúchadlá mi padli na kolená. 

,,Preboha!" zhíkol som, a chytil sa za ,srdce'. ,,Mami!" 

Moja mamina, večne v teplákoch, tričku, a kuchynskej zástere, stála medzi dverami nášho malého štúdia, a mračila sa. ,,Zase si tu?" 

Prikývol som. ,,Hej. Ale iba hodinu!" podotkol som. 

Mama si odfrkla, a založila si ruky na hrudi. ,,Neklam ma, Rocky! Si tu od ôsmej rána! A vieš, koľko je teraz?" 

Zatváril som sa, že mám pravdu. Môj každodenný profesionálny výraz. ,,Jasné, že viem, koľko je! Jedna poobede!" 

,,Nie, Rocky, je päť hodín poobede!" zasyčala. ,,Tu je taká tma, ešte máš aj hodinky na počítači, a ty aj tak nevieš, koľko je." Ťažko si vzdychla, a prešla si dlaňou po tvári. ,,Rocky, trápiš sa tu každý jeden deň, čo máte voľno, od rána do večera." 

,,To nie je pravda!" obránil som sa. 

Mama vykročila ku mne, a prisunula si stoličke oproti mne. Chytila mi dlane do svojich rúk. ,,Rocky môj zlatý. Mám ťa rada, pretože si môj syn, ale nechcem, aby si celú svoju mladosť presedel za počítačom, a niekam si aj vyraziť." 

,,Keď ma máš tak rada, tak ma nechaj robiť si svoju prácu," prehovoril som pokojne. 

Vtedy mamina nakrčila obočie. Úprimne, začínal som sa báť. ,,Rocky," jej hlas nabral na vážnosti. ,,Vypni tie počítače." 

Uchechtol som sa. ,,Robíš si srandu, mami?" 

Ona nevyzerala, že by sa usmievala. Pery mala v jednej linke. ,,Urob to," precedila pomedzi zuby. 

Okamžite som sa zdvihol, a urobil to, čo povedala. 

Postavila sa, a ukázala prstom smerom k dverám. ,,A teraz sa choď oholiť, osprchovať, a jemne si podstrihni končeky vlasov. Oh, a ešte niečo. Nechcem ťa v štúdiu vidieť viac ako 2 týždne. Rozumieme si?" 

,,Mami, toto mi nemôžeš-" 

,,Dohovorila som," odsekla. 

So sklonenou hlavou som okolo nej prešiel, a vykráčal po schodoch do mojej izby. Mama je predsa len mama. Keby som kládol čo i len najmenší odpor, vyhodí ma z domu, a so štúdiom a rozrobenými pesničkami sa môžem rozlúčiť. 

Vošiel som do kúpeľne, kde som splnil všetko, čo mi nakázala mama. Potom som si učesal vlasy, a prešiel ku skrini. Obliekol som si čierne džínsy, kvetinovú košeľu, ktorú som mal do polovice rozopnutú, a nastriekal na seba voňavku. Do vrecka som si strčil mobil, a rozbehol sa na dolné poschodie. 

,,Vrátim sa do večera!" zakričal som predtým, než som otvoril dvere, a vykročil do slnečného LA. Neustále som musel privierať oči, pretože som na pláži nebol skoro mesiac, a moje oči si automaticky zvykli na tmu. 

Snažil som sa nemyslieť na mamine slová. Nechápem, prečo jej vadí, že sa snažím poskladať pesničky. Nie je pravda, že sedím iba v štúdiu...zrazu moju pozornosť upútala osoba, ktorá kráčala smerom z neďalekého Starbucksu. 

Dívala sa na svoj mobil, ktorý držala v rukách. Ladne kráčala smerom k uliciam. Jemný vánok sa jej hral s hnedými vlasmi, a vlnil sukňu nad kolenami. 

Zažmurkal som, či sa mi nesníva, ale nie. Už z toho slnka blúznim. Rýchlo som sa zvrtol, a rýchlym krokom sa vracial domov. Myšlienky mi stále smerovali k nej. Aká bola...nevinná. A krásna. Heh, úplná blbosť. Nemôže byť niekto až takýto. 

Odrazu mi pípol mobil. Niekto si ma pridal na facebooku. Nejaká baba s menom AriGrande. Zamkol som ho, a ďalej mu nevenoval pozornosť. 

***

Hi people! Snáď sa druhý prológ páčil. :) Votes&Comments potešia. :D

-Sarah :3