Not so Merry Christmas (Michael Clifford) [m.c.]

"Pripadám si ako v nejakom hlúpom romantickom filme."

Po Michaelových piatich prehrách a záchvate zúfalstva a zúrivosti nad tým, ako ho mohla poraziť babe v primitívnej hre „Človeče, nehnevaj sa!" si Michael sadol pred krb a ruky si prekrížil na prsiach, ako to robia malé deti, keď si musia ísť, po opití sa kakaom, sadnúť do kúta.

Spodnú peru mal vysunutú a naozaj vyzeral, ako nadurdený chlapček, ktorému vietor na kolotočoch odfúkol jeho milovaný modrý balónik. Hovorila som mu, že som v tom dobrá, ale on musí mať vždy navrch a potom je hold sklamaný z prehry. Aj keď sa to volá „Človeče, nehnevaj sa!" Michael musí byť originál a naštvať sa na stupídnu hru.

Všetkých pandrláčikov aj s hrou som poskladala do krabice a nasmerovala si to k odutému malému Michaelovi. Snažila som sa ísť, čo najviac potichu. Mala som na sebe hrubé vianočné ponožky, takže som nerobila hluk, aký Michael. Ten keď ide, to by snáď počul aj starček bez naslúchádka.

Zozadu som mu svoje dlane položila na oči a pocítila trhavý pohyb, ktorým sa mykol. Chlapec nemá čisté svedomie.

„Hádaj kto to je." Bolo trošku detinské hrať takú hru, keď sme tu iba dvaja, ale prečo nebyť originálny. V poslednej dobe som iba detinská pokiaľ sa nachádzam v blízkosti Michael.

Michael sa chytil za bradu a tváril sa, že mu mozog pracuje na plné obrátky. Aspoň tváriť sa tak vie, keď už nič iné. Trel si o ňu dvoma prstami a obočie mal skrčené, až sa mu spájalo do jednej rovnej línie. Vyzeral vtipne a božsky zároveň.

Naozaj nechápem, ako som mohla prepadnúť niekomu takému. Ako sa to vôbec stalo?

„ Myslím si, že si... Shrek?" zachechtal sa, a na sto percent som mohla povedať, že má na tvári ten svoj typický úškrn ala Clifford.

„ Trolilinku vedľa," zasmiala som sa spolu s ním, „ nie som zelená."

„ Tak potom môžeš byť už iba Pikachu, lebo inak už nemám šajnu." To už chytal moje ruky do svojich a dával si ich dole z očí. Usmieval sa ako slniečko na hnoji a človek by si nepomyslel, že ešte pred chvílkou bol mrzutý ako keby mal zápchu.

Pár pramienkov jeho rajčinovo červených vlasov mu padalo do tváre. Rukou som mu ich znovu zastrčila do vlasov. Prstami som ich prehrabla a na hlave mu urobila výbuch pričom som sa smiala.

Mohla by som dokonca povedať, že Michaelove vlasy boli extrémne hebké. Skoro ako vlasy Zlatovlásky alebo hriva dúhového jednorožca.

Mohla by som sa nimi prehrabovať stále, keby ma Michael nechytil a nepritiahol k sebe na zem.

Zadok som mala uložený na mäkkom obrovskom vankúši, na ktorom sme s Michaelom sedeli a pozerali sa do krbu, v ktorom plápolali plamienky ohňa. Žiadne trápne ticho, ale normálne ticho.

Ticho, cez ktoré si môže človek zrovnať myšlienky v hlave a uvažovať o veciach, či už životne dôležitých alebo iba o tom, kto vlastne vymyslel vrecká na psie exkrementy.

Hej, aj také myšlienky sa mi rodili v hlave. Ale väčšinu času som iba počúvala Michaelove pokojné dýchanie, ktoré tak, ako aj moje zaplňovalo ticho tejto izby.

„ Pripadám si, ako v nejakom hlúpom romantickom filme." zamrmlala som po chvíli, keď som bola v časti premýšľania o vianočných filmoch. Do mojich uší doľahol zvuk Michaelovho tichého zachichotania.

„ Nemáš rada romantické filmy?" spýtal sa.

„ Nie, že nemám rada, ale všetko v nich je také nepravdivé a skreslené. No uznaj sám, ako môže existovať láska na prvý pohľad alebo láska cez sociálnu sieť, veď to je nonsens. Potom si ženy myslia, že aj ony zažijú v živote takýto románik, ale klamú sami seba. Môžu byť vôbec radi, že ich manželstvo neskončí rozvodom, ako väčšina." Na jeden nádych som zo seba vypustila a pri tom všemožne gestikulovala rukami. Michael na mňa pozeral s otvorenými ústami. Asi si myslel, že budem nejaká beznádejná romantička, alebo čo.

„ Myslíš, že človek nemôže mať príbeh, ako z rozprávky?" zachraptel do ticha, keď medzi nami nastala dlhá odmlka.

„ Iba si myslím, že je to šanca jedna z miliónu, že zhodou okolností nájdeš lásku svojho života sedieť na lavičke v parku, alebo že sa do teba zamiluje nejaká hviezdička. Samozrejme, že verím na lásku, ale na rozprávkové príbehy? Nie..." pokrútila som hlavou.

Michaelove telo sa ku mne prisunulo a cítila som, ako sa jeho rameno usídlilo pri tom mojom.

„ Práve teraz sa nachádzame v jednej romantickej komédii," uchechtol sa, „ ale je to tá najlepšia vianočná komédia , akú som kedy videl."

„ Vždy som si chcela zahrať v romantickej komédii, ktorá sa odohráva na Vianoce. A k tomu keď tam človek hrá s hviezdou, ktorá naspievala pieseň o spodnom prádle, to je neuveriteľná pocta." na mojej tvári sa usadil úškrn a Michael ma znovu schytil okolo bokov. Teraz nie však aby ma pošteklil.

Svoje ruky preplietol za mojím chrbtom a tak som bola uväznená medzi je pažami a hruďou. Svoju hlavu som musela zdvihnúť, aby som mu mohla pozerať do priamo do jeho očí. Jeho zelené zreničky boli tmavšie, ako inokedy, ale bolo v nich niečo nové. Niečo, čo som uňho ešte nevidel. Iskra.

„ Mala by si sa odnaučiť hovoriť o našej najúspešnejšej pesničke, ako o pesničke, v ktorej spievame o spodnom prádle. Vždy ma to raní." Tvári sa smutne, ale ja viem, že naštvaný nie je.

„Čím by som to mohla odčiniť? Pokiaľ nemôžem, svedomie ma určite bude trápiť, až kým nezhyniem." Snažila som sa to predniesť, čo najviac poeticky, ako to býva v tých nezmyselných divadelných hrách, kde Júlia kričí na Romea z jej balkóna.

Natočil hlavu na stranu a ukazovákom sa dotkol miesta na líci. Potichu som sa zasmiala. Čakala som, že bude vyjednávať. Rýchlo som mu chcela dať na líčko takú detskú mľaskavú pusu, ale to sa nepodarilo, pretože Michaelove reflexy zapríčinili to, že natočil svoju hlavu smerom ku mne a ja som sa zrazila s jeho dokonalými perami.

Rukami si ma prisúval bližšie. Dlane som mala položené na jeho hrudi, ale nedonútila som ich k tomu, aby som ho od seba odstrčila. Bolo to až príliš dokonalé na to, aby som to ukončilo. Koľko budem mať ešte možností bozkávať sa s niekým, kto má na hlave každý mesiac inú farbu? Asi žiadnu.

Svojimi mäkkými perami začal pohybovať a ja som cítila, ako sa moje srdce rozpulzovalo ešte rýchlejšie, ako doteraz. Perami obaľoval tie moje a ja som s ním spolupracovala.

No moje diaboľská myseľ znova začala pracovať. Razom som sa od Michaela odtiahla a rýchlo mu vlepila mľaskavú pusu na jeho rozhorúčené líčko. Predtým než som sa rozbehla k posteli som ešte mohla vidieť zaskočeného Michaela, ako sa chytá za uslintané líco. Ten ma zabije.

Michael sa iba zdvihol a s úsmevom na tvári sa presunul k našej posteli. Ľahol si na ňu a prisunul si ma k sebe tak, že som mu ležala na hrudi. Zavrela som oči a užívala si prítomnosti tohto trafeného stvorenia, s ktorým sa poznám iba krátko, ale má niečo do seba.

Hlboko sa nadýchol a skleslo šepol: „ Zajtra musíme odísť."