Collinson

8. Kapitola

Dúfať že slnko víde,
Dúfať že ráno príde,
Dúfať v ranný svit,
Dúfať že bude sa kam skryť.
Kolobas, kniha 16., 33. Kapitola, 18, 54. Odsek

Pri slanom srdci bola aj tma krajšia. Možno to bolo tým že po nej nelietali draci ktorý boli znakom značnej dehydratácie. Tu nám voda nechýbala aj keď jej chuť bola veľmi pochybná lepšie ako nič. Premýšľam som a pohmkával si melódiu známej ľudovej piesne keď v tom som niečo zazrel na oblohe. Nevedel som to identifikovať, pripomínalo mi to padajúcu hviezdu. Chcel som zobudiť Nao a ukázať jej ju, určite by bola z toho nadšená. Milovala také to veci. Radi sme spolu sledovali ako sa prekrývajú dva mesiace Rou a Wee a spolu vytvárajú jeden modrý mesiac Qui. Stávalo sa to len raz za rok a bolo to fascinujúce. Ešte krajšie bolo keď sa ich spojilo viac. Čím viac mesiacov tým väčší zážitok ale aj menej častý úkaz. Ale nová Nao by ma skôr vyhúkala za to že jej ruším spánok, radšej som sa na nebo pozeral sám. Hviezda padala ďalej a ja som vyslovil želanie: -Chcem prežiť.-

Hviezda mi pristála pri nohách. Pozrel som sa bližšie a hviezda to nebola. Obyčajná strieborná krabička, ktorá spadla na padaku. Stephan, B.D.K., momentálne A.R.I. slané srdce.
Rozbúchalo sa mi srdce. V napätí som to otváral. Kto z Lukusu ma pozná a čo odo mňa chce? Ležala tam dýka, fľaštička a malý vtáčik. Čo to má znamenať? Mal som z toho chaus. Vtáčik zrazu vyletel a začal niečo hovoriť ľudským hlasom. -Stephan... Stephan... Stephan... Pomôž... Prosím... Urob o čo ťa žiadajú... Prosím... Zachráň svoju rodinu... Stephan- mama akoby ju mučili. Do očí sa mi tlačili slzy. Musím ju zachrániť. Urobím čokoľvek len aby som jej pomohol. Vtáčik sa znovu rozrozprával ale tento krát hlasom Karda 18: -Och ahoj Stephan, chlapče. Vieš tvoju mamičku a otecka a inú rodinu mám tu pri sebe v Lukuse. Hrám sa s nimi. Ale ako pred pokladáš nie s autíčkami. Mučím ich. Mučím ich veľmi tvrdo. Skúšam nové zariadenia no jednoducho sa zabávam. Tebe sa to asi nepáči však chlapček. Myslel som si. No nič. Dám ti ich a to s radosťou. Má to však jeden háčik. Ja nič nedám zadarmo. Niečo za niečo. Ja ti dám tvoju rodinu a ty mi za to Nao. Je mi jedno či živú alebo mŕtvu. Ak ju zabiješ ušetríš jej mnoho bolesti. Aj tak je to otravné decko. Jedom to bude ľahšie ale dýkov zábavnejšie. Vyber si. Ak sa nedostavíte do veľkého splnu nájdem si vás a zabijem vlastnými rukami. Ale ak ma poslúchneš ľudia ťa budú oslavovať a v Kolobase knihe, kníh budeš navždy zapísaný ako jeden z hrdinov Collinsonu. - koniec hlásenia. Vtáčik si splnil svoju úlohu. Zdvihol sa plmeň a o pár minút po ňom ostala len kôpka popola. Som zúfaly. Teraz by to bolo ľahké. Dýka do chrbta. Mal by som pokoj alebo radšej ju milo ráno prekvapiť kokosovým nápojom spolu s malým prekvapením. Ale čo s telom? Ako ho dostanem do Lukusu možno bude ľahšie ju tam priviesť. Dam ju zajmú a ja budem hrdina.

                                                            
Spoluator: Karinka Šprláková <3