Collinson

3. kapitola

Ticho robí tak veľký hluk,
Čas je to veľkých múk.
Smútok ľudí prichádza,
Krajina sa navždy stráca.
Kolobas, kniha 3., 9. Kapitola, 36. Odsek

-Mali by sme uzavrieť spojenectvo, nemyslíš?- opýtal som sa Nao už skoro ráno. -A na čo by nám to len bolo, prosím ťa. Nevymýšľaj Stephan. Veď sa predsa poznáme od malička.- to som vedel aj bez nej ale ja potrebujem istotu, ktorú mi pomôže zabezpečiť obrad spojenia. Nebol náročny a zabral by nám naviac pár minút a mohli by sme pokračovať v ceste na druhú stranu rieky. -Áno. Ja ti verím Nao ale takto by sme sa poistili. Je to len obyčajná formalita, nič viac. Nemáš sa čoho báť, som s tebou. Tak ideš do toho?- súhlasila. Bol som rád že som ju presvedčil. S takým to tvrdohlavým človekom je to nesmierne ťažké ale dnes to šlo ako po masle. Sadli sme si oproti sebe a ja som vytiahol nôž. Chytil som jej pravú ruku. Mierne sa triasla. Očividne sa bála. Bála sa bolesti. Museli sme to urobiť, veď bolesť aj tak o chvíľu pomienie. Ani sa nenazdá a už si na ňu ani len nespomenie. Nožom som urobil pár zárezov a na ruke mala vyrité S. Objavili sa prvé kvapky krvi. Potom som prišiel na rad ja. Nebál som sa. Otočil som sa a na mojej ruke už trónilo veľké N. Ruky sme si spojili. Jej krv sa zmiešala s tou mojou. Sme oficialny spojenci.

Čakala nás veľká skúška, prekročiť Verde. Rieka mala v strede koryta aj viac ako 5 metrov. Jediná možnosť ako sa dostať na druhú stranu bola postaviť si aspoň jednoduchú plť. Pripravil som si špagáty, ktoré som vždy nosil so sebou pre prípad núdze vo vrecku kabáta. Nao som poslal po bambus ktorý začnem zväzovať. Kým na ňu čakám čas si krátim rybárčením. Robil som to len raz keď som bol úplne malý spolu so svojim otcom. Nudilo ma to dlhé čakanie. Radšej som na zver poľoval. Rozmýšľal som. Kardo 18 do pýt nechodieva, ak tak len raz za čas navštívi K.M.Z.. Inak sa zdržuje v H.C.M., hlavne v Lukuse a jeho okolí. To čo urobili Naonini rodičia muselo byť naozaj niečo strašné. Čo im urobia? Budú ich mučiť? Uväznia ich? Karborzoli idú teraz aj po nás. Vedia sa rýchlo pohybovať, nebude im robiť problém nás dohnať. Musel som vymyslieť čo budeme robiť v nasledujúce dni. Už vedia že sme ušli. Chýbame v práci. Už dlho sme tam mali byť. Pátrajú po nás. Tak ako po každom chýbajúcom. Výroba zbraní si nemôže dovoliť stratiť zamestnanca ani na chvíľu, veď zbrane sú pre Collinson tak dôležité. Toto nám denno-denne vtĺkali do hláv. V B.D.K. nebudeme ostať dlhšie ako pár dni. Budeme musieť cestovať.

Prešla viac ako hodina a ja som nikde nevidel Nao. Začínal som sa o ňu strachovať. Veď som jej predsa hovoril že nemá chodiť ďaleko. Bambus som potreboval a plť musela byť hotová čo najskôr. Prečo ešte neprišla? Kde je tak dlho? Rozhodol som sa ju ísť pohľadať. Snažil som sa zachytiť všetko, každý šum a prasknutie konárika. Sadol som si medzi stromy na neveľký peň a čakal. V tom som počul krik. Krik ktorý môže patriť jedine Nao.

Ahojte :) pomaly sa posúvame ďalej :) hore som vám dala obrázok abecedy ktorá sa používa v Collinsone :) je ňou napísané všetko, aj ich zárezy na rukách. Túto abecedy môžete potom vidieť aj na mape, ktorú tu tiež neskôr dám.
Spoluautor: Karinka Šprláková <3