-17-

3.9K 290 4
                                    

"Ráno si prišla kedy?" spýtala sa Berta, zatiaľ čo mi na tanier nakladala chleba. Bola mierne podráždená.

"O pol noci." zahryzla som sa.

"Fajn." povedala a otočila sa ku Kevinovi. Bola som tak zdebtaná z tohto všetkého. Neznášam sa. Nedokážem povedať Jakeovi pravdu a Anjelikovi tiež. Teraz sa dotoho priplietla aj Lili, a tak ma svojom konte až troch ľudí. Vedela som, že sa nemám spriateľovať. Skurvené pocity. Človek by na ne najradšej použil vysávač. 

"London? Si v pohode?" spýtal sa Kevin. "Si nejaká bez nálady." dodal. Ani nevie, akú mal pravdu. Ale faktom je, že už od rána sa cítim blbo. Kašľem a bola som rada keď som sa zdvihla z postele bez väčšej námahy. 

"Necítim sa dobre." povedala som a podoprela si hlavu. Oči mi začali klipkať. Som naozaj unavená a pritom ani nie. Na um mi nezišla ani tá poondatá cigareta.

"Mám ťa zobrať ku doktorke?" spýtala sa Berta s ustarosteným pohľadom.

"Nie, Berta, to zvládnem sama." ozval sa hlas za mnou. Bola to mama a pri nej stál James. "London, poď." podala mi ruku, ktorú som prijala. James sa medzi tým niekde vytratil, a mňa mama zaniesla do spálne. Ľahla som si na posteľ. Veľkú huňatú postel krémovej farby. Spálňa bohatých. A tiež, moc často tu rodičia nežijú. Viac menej to tu čakalo len na môj zadoček.

"Kde je oco?" prikryla som sa. Je mi fakt na hovno. Čiapku som si stiahla na uši a zakryla obočie. Keby to bolo možné stiahnem si ju niekde po členky.

"Išiel dať opraviť auto." povedala a dala ruku na moje čelo. "Nemáš teplotu." stiahla ruku. Priložila si stoličku a sadla si na ňu. Preložila si nohu cez nohu a pozerala na mňa. Vyzerala ako obálka časopisu. Biele džíny, bielé opätky, biele tričko s pár flitrami, a na tom vanilkové bolérko. Zakončila to perlami na krku a v ušiach. Jej blonďaté vlasy boli zalakované, a vyzerali ako seno na hlave nijakej 70-ničky.

"Ty dobre vieš, čo mám." prevrátila som sa tak, aby som jej bola chrbtom. Nemám na ňu chuť. Nemusí sa hrať na starostlivú matku. A naviac, svoj scénar slušnej dcéry som zabudla na nočnom stolíku v pekle.

"Nechcela som, aby to takto dopadlo." povedala a začala plakať. Otočila som sa k nej a prevrátila oči. Moja mama je taká citlivka. Viete, zo sekundy na sekundu spustiť plač. Keby deti v Ugande vedeli, aké ceny sa pohybujú v jej make-upu, tak by sa jej slzy snažila chytať do rúk.

"Stále žijem, dobre?" pozrela som na ňu. Toto divadlo milujem.

"Milujem ťa." utrela si pár sĺz a urovnala make-up.

"Tak mi dones lieky, nech to prejde, a ja budem schopná ísť do školy a nakopať im tam zadok." povedala som a usmiala sa. Vyzerala som určite hrozne, ale neviem, ako to mám uhrať.

Mama iba prikývla a odišla. Čo teraz? Musím celý plán zrýchliť ale ako? Márne sa snažím mať otvorené oči. Viečka mi padajú a ja sa ponáram do snov. Dnes do školy nejdem....

***

"Dobré ráno." ozval sa pri mne hlas nejakej baby, čo ma donútilo otvoriť oči.

"Zomrela som?" vypadlo zo mňa načo sa začalo viac ľudí smiať. Anjelikov smiech som hneď rozpoznala, a tak som vedela, že je pri mne Anjelik, Jake a Lili.

"Nie len máš Ebolu." povedal Jake načo som sa musela zasmiať. Ani nevie ako je blízko. Posadila som sa, a chytila sa za hlavu. Bolela ako keby do nej udrela demoličná guľa od nahej Cyrus.

"Tvoja mama nás pozvala, ževraj máš chrípku." povedala Lili a dala si svoje špinavo blonďaté vlasy za ucho. Posadila sa na kraj postele.

"Tak vitajte." povedala som a zívla.

"Nevieš náhodou, kto mi posprejoval skrinku?" spýtal sa Anjelik,í ktorý sedel na posteli z druhej strany. Predsa len sme skončili v posteli. Zasmiala som sa.

"Trikrát hádaj!" zvolala som a obula si moje chlpaté papučky. "A čo tu vlastne robíš? Veď mi niesme tvoja partia." hrala som urazenú. Postavila som sa ale hneď som spadla na posteľ našťastie ma zachytila Lili. Nevládzem chodiť.

"Vlastne si mala pravdu. Toto je moja partia." povedal potichu. Rýchlo som sa zase zakryla, ale stále sedela.

"Čo ti spravili?" spýtal sa Jake. Sedel pri Anjelikovi.

"Calum, pohádali sme sa." povedal. "Je to skurvysyn." dodal.

"Nehovor." povedala ironicky Lili.

"A čo sa týka Chemikárky, tak máš asi ďalšie 4 zápisi. Za vlúpanie do školy, poškodenie kľučiek, bordel v zborovni, krádež tvojich sluchatiek, a zvažujú tvoje vylúčenie." to posledné povedal potichu. Očividne nikto nechce rozpitvávať téma 'Prečo je Calum skurvysyn' ale ok, ja na to tiež nemám chuť.

"To je vlastne jedno, nie?"spýtala som sa. "Raz by ma aj tak vylúčili." vysvetlila som.

"Ale my nechceme aby si odišla." povedala Lili. "Konečne si s niekym rozumiem." povedala. Aj ja s tebou- pomyslela som si.

Prevrátila som oči. "Mám taký rituál." začala som. Jake hneď spozornel, lebo vedel, o čo ide. "Vždy, keď ma vylúčia, tak im ukážem, čo sa mi na ich škole nepáčilo, napríklad ak to bola jedáleň, tak som im spálila stoličky a stoly v jedálny. Ak učitelia, tak som im napríklad rozhádzala zborovňu. A už viem, čo spravím na tejto škole. Ak ma teda vylúčia." dodala som.

"Čo?" spýtal sa Niall.

"Bude to zábavné." založila som si ruky za hlavu a ľahla si. Milujem, keď som tak záhadne a pritom je to všetko táák stupídne.

Bad Bad Girl ►SK◄ °DOKONČENÉ°Where stories live. Discover now