Miestnosť plná ľudí, daždové kvapky mi kropia vlasy...kričiace hlasy sa strácajú v pozadí....ponáram sa do šumu vody padajúcej na zem.
Nový, čerstvý vzduch ale stará a stále tá istá ostávam..
Zranená s úsmevom na tvári...
Vysmiata so slzami v očiach...
Prečo nemôžem byť ako oni?
Sú malý a šťastný..
Áno viem to, sú šťastní, nepokazení a neutrápení...
Iskra v ich očiach ma zasiahla...
Túžim byť ako oni....
YOU ARE READING
Ranená
RandomTak idem a kráčam tou cestou sa strácam. #reallife Pokračovanie: Nepochopena. Taký akoby denník