Smeju sa. Smejem sa s nimi. Nasilu? Zo zvyku.
Je mi do plaču keď mi ukazuju kto som no usmievam sa na nich.
Zraňuju ma ale nevidia to.
Akoby aj mohli keď to nikdy nezažili a nezažiju.
Dokonalí.
Včera som sa smiala dnes plačem.
Naozaj som ja hlúpa verila že už je všetko ok?
Áno verila!
Nie, nie je.
Stále som tam a stale som sama stale som tu a stale som slabá.
YOU ARE READING
Ranená
RandomTak idem a kráčam tou cestou sa strácam. #reallife Pokračovanie: Nepochopena. Taký akoby denník