We met in Australia etc...

Nový život

To, čo som uvidela, keď som otvorila dvere na našej spálni ma dostalo. "Adam?!, kurva, toto nemyslíš vážne?!!" Videla som ako sa tam po sebe cápu s nejaku peroxidovú blondínku. A slzy? Ani kvapka. Ani štipka ľútosti sa vo mne neozvala. Sama som bola zaskočená.
Po tomto celom dramatu som v momente odišla z domu.
Išla som do najbližšej kaviarne a dala si obľúbený nápoj. " dobrý poprosím coldbrew s tonicom" objednala som si. Barista sa pekne usmial a o pár minút mi priniesol objednávku. Stroho som odpovedala "díky" a pokračovala som vo svojim sklenenom pohľade, ktorý blúdil po celej kaviarni. Pri tom som si neuvedomila, že stále pri mne stojí. "Slečna, ste v poriadku? Zdáte sa mi ako keby ste videla niečo, čo by ste v živote nečakala" opýtal sa a ja som sa na neho pozrela . " prepáčte, dnes to bol naozaj, ale fakt vyčerpávajúci deň.. " nahodila som fake úsmev a modlila sa nech už sa nič nepýta. Bola záverečná tak jasné, že rozvíjal komunikáciu. " viete, som Mike, som tu nový a na Slovensko som prišiel len pred pár týždňami. Nikoho tu nepoznám okrem svojej priateľky Marry. Tak mi napadlo, že spriateliť sa nie je zlý nápad ☺️" pohodovo sa usmial, chcel pokračovať len som ho prerušila . " prepáčte Mike, dnes to naozaj bol pre mňa náročný deň či po pracovnej alebo súkromnej stránke. Človek ako vy, taký odvážny, ktorý kvôli láske vycestuje preč zo svojej krajiny to je proste úžasné...." A vtom mi napadla tá vec. Odísť preč. Navždy? Na pár mesiacov? .....

"Prepáčte Mike, budem musieť ísť, ďakujem za rozhovor veľmi ste mi pomohol." Nechápavo sa na mňa pozrel a ja som sa len usmiala a išla domov.
Keď som prišla doma nikto nebol. Len odkaz na chladničke: 'Mrzí ma to T, tak veľmi, odišiel som na pár dní mimo dom aby si sa mohla rozhodnúť, čo ďalej. Vždy tu budem pre teba, a vždy ťa budem ľúbiť. Neviem prečo som to spravil. Jednoducho skrat... Tvoj Adam. '
"Ach ty kok. Tak ty nevieš prečo?! Bože práve som zabila 3roky svojho života s chudákom" povedala som si sarkasticky pre seba a pobrala sa do šatníku. Vytiahla som kufor a začala tam hádzať veci. Najskôr len tie potrebné. Zrazu som zbadala šaty, čo mi kúpil A. V momente som ich vyhodila preč. "Nepotrebujem tvoje sračky. Ani dárky. " Začínala som citíť, že moja hrdosť a tvrdosť nepripustiť si žiadne emócie upadá. Začala som plakať. Tak moc, že som nevedela zastaviť vzlyky. Nemala som sa o koho oprieť. Nikto tu pri mne nebol. Kamošky? Ale kde. Nikto vám nepomôže, keď ste v sračkách. Každý vám dá iba nastrojenú ľútosť. To teraz fakt nepotrebujem.
.....

Po dlhom uvažovaní, plakaní, nervovaní sa, balení sa, ma napadlo, že odísť je síce riešenie ale kam. "Odísť len tak ďaleko, aby ma už v živote nenašiel..." povedala som si nahlas, a začala som premýšlať. "Ale kam? Čo je dostatočne ďaleko? Tak ďaleko, že už nikde o mne nebude počuť?" Zostala som ticho sedieť ma zemi. Zobrala som do ruky notebook a začala hladať miesta, ktoré sa mi aspoň z obrázku páčili. Viem, choré podľa obrázku vyberať, ale to bolo jediné načo som sa zmohla. Zrazu mi udrela do očí Austrália. "Hmmm toto by bolo niečo pre mňa. Nový život, kde je pekne, je tam oceán, celkom slušná životná úroveň v mestách...Ok tak idem do toho.. teraz alebo nikdy..!!" A tak som začala hľadať všetky potrebné info... Víza som si vybavila hneď. Síce turistické ale vybavila. Ďalej letenky.. Usmiala som sa nad sebou a objednala som si ich. Fajn. Zajtra odlietam. "Zajtra, sa to celé začne... nový život babyy" Áno, áno, eufória musí byť.

Bolo dosť neskoro v noci, presne 2:00am. Lietadlo mi letí až o 11:00am. Ešte sa chvíľku vyspím a idem na to.
Tvrdo som zaspala. Vyčerpaná po všetkom. Človek trávi s niekym 3roky, verí mu, dá mu všetku tú lásku a nehu sveta a on?! Len vás podvedie s nejakú lacnú čupku.

Prebrala som sa a hodiny ukazovali 8:00 am. Moc som nenaspala. Urobila som rannú hygienu a skoncare. Obliekla sa do pohodlného outfitu -legíny, oversized mikina a conversky. Zobrala kufor, kľuče od domu (aj keď neviem načo), doklady, kufor a kabelku a utekala som na letisko........

Odovzdaný kufor a len hľadám svoj gate kam príde lietadlo.. o necelých 20h hodín som bola na mieste. Cesta bola príjemna. Síce dlhá ale dalo sa to. Vystúpila som na letisku v Melbourne v Austrálii.
Z hlboka som sa nadýchla a vybrala sa smerom k taxikom. Zadala som mu adresu kam treba a išlo sa. Mestny čas tu ukazoval okolo 11:00 pm takžee jetlag jak prasa. Prišla som do svojho noveho prenajatého bytu a prvé, čo som spravila som sa pleštila na postel. Vypla mobil a spala.

Taak máme za sebou ďalšiu časť. Čo na to hovoríte??