V meste, ktoré zničil

6

,,Prepáč, nechcel som," ospravedlnil sa chlapec v momente nárazu.

,,V poriadku," jemne som sa pousmiala a chcela pokračovať na voľné miesta, keď ma zastavil otázkou.

,,To je tvoj brat?" pohodil hlavou smerom k Samovi. Zahryzla som si do pery, ak by Samo teraz vybuchol.

Mýlila som sa, vybuchol. Vlastnou rukou mi drvil tú moju, ktorú pevne držal. Au.

,,Nie, nie, to je.." nestihla som dopovedať, lebo ako prvý sa ozval spomínaný Samuel.

,,Som jej priateľ," podotkol s najväčšou vážnosťou a zamával mu pred tvárou našimi spojenými rukami.

,,Fakt? Vyzeráte podobne," zasmial sa chlapec. Samo zatínal ruku v päsť, preto som rýchlo položila inú otázku: ,,Ako sa voláš?"

,,Mareka vy?" zdvorilo sa opýtal oboch, pozeral však iba na mňa.

,,Bijou a..," znova ma prerušil.

,,Samuel, ktorí na teba momentálne nemajú čas. Adieu chlapče," rukou ma oblapil okolo pása. Marekovi som venovala kajúcny sa pohľad, pokrčila som plecami a spoločne so Samom sme vystúpili.

-

Na ďalší deň ráno som šla za telocvikárom, ktorý mi ukázal tím chlapcov, ktorých budem sprevádzať. Bola som trochu nervózna.

,,Ahojte, som Bijou," všetci chlapci zbystrili a skenovali ma pohľadom.

,,Vítam vás na našej škole, ak by ste niečo potrebovali, obráťte sa v kľude namňa," doplnila som so založenými rukami. Niekoľko chlapcov si čosi s úškrnom pošepkalo. Otočila som sa im chrbtom a vykročila.Všetci ma bez problémov následovali. Ukázala som im šatne a bufet. Usmievali sa od ucha k uchu. Uľavilo sa mi, pretože celú túto trápnu situáciu nebrali až tak vážne. Potom sme sa presunuli na menší štadión za školou, na ktorom budú hrať. Prechádzali si stratégiu, niektorí obehli štadión, ponaťahovali sa a tak sme sa vrátili do šatne, kde sa mali prezliecť. Dvaja z nich prišli ku mne a vypýtali si moje číslo. Vyzerali milo, tak som sa nad tým bližšie nezamýšľala a číslo im dala. Na štadióne to žilo, všetci z našej školy už sedeli na svojich miestach a rozoberali, ktorí z tímov má väčšiu šancu na výhru. Vedľa Sama už nebolo voľné miesto, tak som si sadla do rady pred neho. Dievčatá klebetili o polonahých chlapcoch na ihrisku a chlapci stále iba o futbale, zatiaľ čo ja som sa strácala vo vlastných myšlienkach.

,,Druhý zápas hrajeme my, pôjdeš sa na nás pozrieť? Čekli sme ti miesto úplne dole, aby si mala dobrý výhľad," vyrušil ma jeden z chlapcov z môjho tímu, ktorých sprevádzam. Kývla som hlavou a otočila sa na Sama, no ten bol obklopený kopou svojich kamarátov a jeho pozornosť zjavne patrila iba im. Keď však zbadal, že mi nie je najpríjemnejšie, prekročil cez sedadlo pred ním a sadol si vedľa mňa. Nič nepovedal, len s úsmevom pozorne sledoval moju tvár.

,,Nepozeraj sa na mňa," ošívala som sa pred jeho pohľadom.

,,Si krásna," poznamenal zasnene a zovrel ma v náručí.

,,Dnes mám vodné pólo, prídeš sa pozrieť?" vybozkával mi celú tvár a zakončil to dlhým bozkom na pery. Prikývla som. Za kriku z tribúny vychádzali hráči zo šatní. Odtrhla som sa od Sama a chcela si ísť sadnúť dole na rezervované miesto pre mňa.

,,Kam ideš?" chytil ma za ruku. Tiahla som ňou k sebe, ale nepovolil zovretie.

,,Pozerať," jednoducho som odpovedala.

,,To môžeš aj tu so mnou," poznamenal a pritiahol si ma späť k sebe. Keď povolil zovretie, znovu som sa odtiahla a bez slova odišla dole. Z diaľky som ho hľadala očami, ale už nesedel na predošlom mieste.

,,Koho hľadáš?" pristúpil ku mne zozadu so zdvihnutým obočím a chytil ma za ramená.

,,Nikoho," jemne som sa usmiala a pokračovala v ceste. Hráči sa na ihrisku rozcvičovali a jeden z chlapcov na mňa zakričal: ,,hej Bijou, postreh!"

Vyzliekol si dres a chcel mi ho hodiť. Hod sa mu vôbec nevydaril a tričko dopadlo na Samovu hlavu. Od smiechu som sa chytila za ústa. Samo si tričko strhol z tváre a spravil krok vpred. Hneď som vedela, čo sa bude diať. Rukou som mu zatlačila do hrude a vrhla sa na jeho pery, aby som zabránila ďalšej možnej bitke.

,,Kľud, láska. Nič sa nestalo," upokojovala som ho a stále bozkávala jeho lahodné pery. Bozky mi po chvíli začal oplácať s ešte väčšou vervou. Obmotala som si nohy okolo jeho drieku a vôbec nevnímala okolie. Určite sme získali pozornosť minimálne polovice štadiónu, ale jeho to taktiež vôbec nezaujímalo. Šiltovku som mu rukou zhodila z hlavy na zem a zahrabala sa do jeho krásne voňavých vlasov. Keď sme sa od seba na krátku chvíľu odtiahli, usmiali sme sa na seba a daroval mi posledný vášnivý bozk, pri ktorom mi stlačil zadok.

,,Keby môžem, hneď ťa tu pred všetkými bez hanby prehnem," šepol mi do ucha. Zasmiala som sa a drgla ho zahanbene do hrude. Za Samom sa zjavil telocvikár. Poklepala som ho po pleci, aby ma položil. Vyzeral byť dosť vydesený. Všetci z tribúny hľadeli dolu na ihrisko udivenými pohľadmi. Telocvikár okolo nás prebehol ani som ho nestihla poriadne zaregistrovať a už stál na ihrisku medzi kopou hráčov, ktorých mi pridelil. Podopreli jedného z nich, ktorý ležal na zemi a pomohli mu odkrývať do ošetrovne. Netušila som, čo sa stalo, keďže som bola zamestnaná inou činnosťou. Samo si zo zeme zdvihol šiltovku a nasadil si ju späť na hlavu. Telocvikár mi rukou pokynul, že mám ísť za nimi. Darovala som Samovi jeden rýchly bozk na ústa a prebehla okľukou cez šatne až k ošetrovni. Počkala som pred dverami, kým sa neotvorili. Vyšiel z nich telocvikár a chlapci ztímu.

,,Ostaň pri ňom," povedal a hráči, teraz už nie v plnom počte ho nasledovali na ihrisko. Nemohla som robiť nič iné, iba poslúchnuť. Vstúpila som dovnútra. Chlapec ležal na bielom lôžku so zatvorenými očami. Mal na sebe iba biele kraťase. Nohu mal vyrovnanú a spevnenú, po oboch stranách lýtka ortézou. Začul, že niekto vošiel a slabo pootvoril oči. Boli krásne, tmavé, farby oceánu.

,,Bolí to?" nad mojou otázkou sa jemne pousmial.

,,Klamal by som, ak by som ti povedal, že nie," žmurkol a dvíhal sa rukami do sedu.

,,Čo to robíš?" rukou som mu nesúhlasne zatlačila na jeho holé rameno.

,,Ľahni si, prosím ťa!" neprotestoval a pokojne si ľahol.

,,Som Alexander," po chvíli ticha nadviazal konverzáciu. Sadla som si k jeho nohám na okraj lôžka.

,,Moje meno už vieš," dodala som, ,,nechceš si radšej oddýchnuť?"

Pokrútil hlavou na náznak nesúhlasu.

,,Ten chlapec, čo bol s tebou na tribúne, je tvoj frajer?" opýtal sa so záujmom.

,,Ktorý?"nebola som si istá, či myslí Samuela.

,,Ten, ktorý by ťa najradšej zjedol pohľadom a chytal za zadok pred celým štadiónom," nadvihol obočie v pobúrení.

,,Hej!" buchla som ho do brucha.

,,Áno, to je môj priateľ," so smiechom som dodala.

,,Au, dávaj pozor!" pohrozil naoko nahnevane. Na jeho hrudi som zahliadla veľkú jazvu. Opatrne som sa jej dotkla.

,,Čo sa ti stalo?" opýtala som sa, no Alex zmĺkol. Samuel stál pred dverami ošetrovne, opretý o zárubňu dverí. Pri pohľade na nás nepovedal nič, videl iba moju ruku blúdiacu po Alexovej hrudi. Keď som pootočila zrak, odišiel.