Innocent (nevinný) Yoomin.

20

,,Pokračuj." Vyšlo zo mňa z úsmevom načo som mal v hlave tvár Jimina. O pár minút mi  som schytal ďalší kopanec do zadnej časti ladvin zatiaľ čo som ja vzdychol. ,,Toto je všetko čo dokážeš?"  Hovoril som načo má on zdvihol a chytil ma pod krkom čím začal tlačiť zatiaľ čo som sa ja usmial.  ,,Tvoje ráni su ako keby ma pichla včela malé a nechcene." Po tomto som  dostal ďalši úder do brucha  pričom si ma muž udržal načo som prepukol v nehorázni smiech.

No posledná rána ktoru mi dal opäť päsťou  ma donútila padnúť na zem , načo  bolo moje dýchanie viac rýchle no postaviť  som sa nezvládol o malú chvíľu sa ozvali stopky  zatiaľ čo ja som z úsmevom povedal ,,33 , 36 ." Hovoril som šťastne no zároveň udichane pozorujuc strop.  Muž začal odchádzať v klietke zatiaľ čo ja som výstrel  ruky v nehoráznej agoni a slasti , no môj pokoj netrval dlho keďže za mnou prišiel jeden z mojich boodygardov zo slovami ,,našli sme Jimina." Môj úsmev zmizol a moja tvár sa stala vážnou. Načo som sa posadil a pozrel sa na  môjho bodyguarda ktorý sa netváril zrovna nádšene po tom čo má videl.

Vstal som a a nahnevane začal kráčať preč z klietky ,,predemnou sa neschovaš Jimin , nájdem ťa aj v samotnom pekle ak bude treba. Môžeš sa hrať na skrivačku ale vrach vždy nájde svoju obeť idem Jimin."

.
.
.

Zaparkoval som pred mne neznámym domom , pričom som sa pozrel do zrkadla a videl svoju zmlatenu tvár , po tomto som vystúpil a začal kráčať o domu u ktorého som zazvonil chvíľu bolo absolútne týcho no o pár minút mi  otvorila žena ktorá mala vydesený výraz v tvári. ,, Pane vy-"

,,Je tu  Park Jimin?" Vyšlo zo mňa načo ona nasucho prehltla  ,,nie nie je , je z mojim synom na párty prečo ho hľadáte? Kto ste ?"

,,Adresa tej párty? Som Jiminov spolužiak , mali sme ísť spolu ale zabudol na mňa tak sa mu chcem pripomenúť.". Usmial som sa a žena sa taktiež usmiala , počkajte chvíľu." Žena bežala do domu a o pár minút sa vrátila z  modrim denikom v ruke ,,tu je adresa hovorila načo odtrhla papier a podala mi ho.  Očami som začal skúmať adresu a ihneď začal kráčať k autu no žena tam len tak stala pozerajúc sa na mňa zmäteným pohľadom.

.
.
Zastavil som pred domom z ktorého bola počuť hudba , a ľudí ktorý sa medzi sebou bavili  niektorý z domu vyšli von a začali odchádzať , ešte rás som sa pozrel na papier a potom na číslo domu ktoré sa zhodovalo.  Z chladným výrazom som vystúpil pričom som k nemu prišiel a okamžite otvoril dvere ,  pohľadom som skenoval ľudí ktorý  malý pohár v rukách a v ňom bol  naliati alkohol.

Domom hrala hudba niektorý tancovali a druhý sa medzi sebou , bavili či sa olizovali kráčal som domom z  chladným výrazom zatiaľ, čo sa po mne pár chlapcov otočilo no ja som prišiel do obývačky a  to čo som tam videl má prekvapilo, nebol to chladný  výraz ktorý moja tvár mala bola to vražedná tvár a nehorazitelna túžba tu všetkých spáliť dokonca aj   Jimina.

Pohľadom vraha som ho pozoroval spoza dverí pričom začali ostatný ľudia v dome kričať. ,,Pusa! Pusa !  Do toho hobi!"  Vošiel som do obývačky , načo sa Jimin približil k  tomu mužovi a ruku mu omotal okolo jeho krku. Hudba prestala hrať keďže ju niekto z týchto zastavil čím som si upútal pozornosť všetkých.

Prišiel som pred nimi načo mi  Jimin z chlapcom venovali pohľad Jiminova tvár sa zdala byť vystrašená,  a druhú emóciu chlapca som nesledoval jedine čo som okamžite urobil chytil som Jimina za jednu z rúk a donútil ho vstať.  ,, Odchádzame." Povedal som pričom som svoj stisk spevníl, no on sa snažil vymaniť sa z môjho zorvetia.

,,Nikam nejdem nechaj ma !" Zakričal, pričom chlapec ktorý predomna prišiel na mňa začal taktiež kričať ,,nechce ísť počuješ!? Pustí ho !" Zakričal, a ja som tak urobil no v momente odo mňa muž schital ránu až spadol na zem.  ,,Hobi !" Vykríkol Jimin ktorý k nemu ihneď chcel ísť no domom sa rozhoznel kričajuci hlas dievčat ktorý  bežali von zatiaľ čo si to niektorí natáčali.

Hobi si chytil miesto bolestí zatiaľ čo ja som znova chytil Jimina a povedal ,,nezasahuj do mojich rozhodnutí keď sa ťa o to nikto nepýtal rozumieš?" Povedal som chladné ,,a dávaj si pozor pretože to má budúce môže byť guľka."  Potom som sa otočil na Jimina ktorému išli slzy z očí zatiaľ čo ja som ho okamžite začal ťahať z večierku no on sa mi stále snažil vymaniť lenže márne.

Začal som z Jiminom chodiť k môjmu autu , ktoré som otvoril a  "hodil ho do zadného sedala." Až sebou hrkol od strachu , načo z jeho oči začalo tiecť niekoľko ďalších slz, ja som si nastúpil do auta a sadol si na miesto spolujazdca, a následne ho zakkol.

Jimin začal bušit do  okien , a kričať na mňa ,, počujeteš otvor  to zasrate auto!" No  ja som ho ignoroval , auto naštartoval a začal odchádzať pričom sa mnou otvorili dvere a hlas ďalšieho muža ktorý bežal na cestu no moje auto sa začalo viac a viac vzďaľovať.

.
.
.
,,Pustí má počuješ! Pustí má !" Kričal keď som ho opäť ťahal do domu ,  až sme sa o pár minút ocitli v hale a ihneď k nám prišlo niekoľko boodygardov, v četne Najmoona a Jina ktorý sa kukali na celé toto dianie.

,,Môžem si chodiť kam chcem !"  Zakričal Jimin a ja mu ihneď vrazil facku pred všetkými zatiaľ čo on si chytil miesto bolestí  ,,snažil som sa biť k  tebe zohvievam ale zrejme som ty dal až príliš veľkú voľnosť." Povedal som , načo má on chytil za lem košele a taktiež mi vrazil  ,,nebudem odmietam sakať tak ako ty pískaš zabudni!" Jimin kričal plný zlosti pričom do mňa sural a ja kráčal do zadu .

,,Keď budem chcieť niekam ísť nebudem sa ty spovedať ! Kto si ty ! Tak kto si !" Hovoril Jimin pričom do mňa bušil päsťami načo som ja kýval do zadu až som narazil na stôl kde bola sklenena váza ktorá sa rozbila., pádol som na zem pričom som sa pozeral na vodu a sklo ktoré bolo zapichnuté v mojej tvári. Sklo som opatrne vybral načo som stále pozoroval sklo na zemi svojim uprenim pohľadom.  Zatiaľ čo Jimin stíchol a chcel ísť za mnou no bodyguardi ho zadržali, kukol som sa na sklo a potom na Jimina opatne som vstal a ihneď začal bežať z plačom do svojej spálne.

Jimin  má samzojreme nasledoval , no ja som pred ním ihneď zavrel a zamkol dvere pričom som okamžite skĺzol schodmi po dverách. Načo som malé sklo ktoré som mal v tvári zapichle vybral.

Flasback.

,,Mami ! Mami!  Vy sa z ockom hádate?"

,,Choď spať  Yoongi." Povedala kľudným hlasom , žena načo muž  na zem hodil pohár  ,,nikdy nedovolim aby z neho vyrástlo to čo ty !" Kričala žena, zatiaľ čo som sa pozeral na rozbité sklo potom, som mohol vidieť ako môj otec trafil mojej mame facku a z mojich sĺz sa spustili slzy.   

,,Mami ocko prosím nehľadajte sa." Vyšlo zo mňa načo na mňa môj otec zakričal  ,, okamžite choď spať Min Yoongi!"   Zatiaľ čo som vystrašené začal bežať hore schodmi do svojej izby.

The end Flasback.

Z mojich očí začali tiecť slzy, pričom som sa opäť pozrel na malý  čriepok skla ktorý bol od mojej krvi.  Zatiaľ čo som počul Jimina ktorý mi klope na dvere , môj pohľad bol  upreni do neznamená   z mojich očí  tiekli ďalšie slzy snažiac sa ignorovať  Jiminov hlas ,, August otvor dvere ! Prepáč nechcel som ! August!"   Kričal  no ja  som bol mimo reality, nedokázal som ho vnímať jedine čo som vnímal boli spomienky ktoré  sa mi v hlave prehrávali ako nejaká  paska stále do ookola až som si musel zapchat uši.

,,Stop! Stop stop !" Zakričal som  načo sa stále ozivalo klopanie na dvere ,,August prosím otvor dvere , je mi to ľúto j- ja som nechcel.."

,,Stop ! Stop ! Prestaň !  Choď preč !" Zakričal som pričom som si hlavu oprel o svoje nohy ktoré som pritiahol viac k sebe, načo sa  mojou izbou ozival len moje narieky plaču a bolesti spomienky ,  na ktoré som sa snažil zabudnúť opäť...  ,,Choď preč !" Znova som zakričal  ,,to je dobré Yoongi všetko bude poriadku." Ukľudnoval som sa.

ヽ⁠༼⁠⁰⁠o⁠⁰⁠；⁠༽⁠ノヽ⁠༼⁠⁰⁠o⁠⁰⁠；⁠༽⁠ノヽ⁠༼⁠⁰⁠o⁠⁰⁠；⁠༽⁠ノヽ⁠༼⁠⁰⁠o⁠⁰⁠；⁠༽⁠ノ~

Komu je Augusta ľúto tak ako mne ?  Čo sa to len deje ....🤔🥹

Bantagan boy.💜