Nevedela som čo sa deje, sedela som potichu vo svojej žlto vymaľovanej izbe a čakala ani som nevedela na čo. Po celej obývačke boli veľké vrecia do ktorých mamička balila svoje, moje a Richardove veci. Nerozumela som prečo nebalí aj otcové no nevypytovala som sa, mamička mi vždy všetko povie. Keď zviazala posledné vrece sadla si za počítač ktorý som mala v izbe, niečo písala a keďže už som vedela čítať bola som zvedavá. Podišla som k nej a zbadala som veľkým hrubým napísané Žiadosť o rozvod . Nižšie bolo mamičkiné a ockové meno. Už som chápala, preto mamka nebalí aj ockové veci, my odchádzame.
Odchádzame z môjho obľúbeného domu, odchádzam od mojej susedky a najlepšej kamarátky Vandy. Ja nechcem odísť, nie, to nemôžem dovoliť! Mama zbadala že stojím vedľa nej a pozrela sa na mňa prívetivým pohľadom akokeby mi zomrel škrečok no ona nechápe. „Ach zlatko, Clary je mi to tak ľúto." Nestihla ma objať a ja som sa rozutekala do rodičovskej spálne, otvorila som okno a vyliezla na vonkajšiu parapetu. Chcela som skočiť, náš doma mohol byť od zeme tak 20 metrov, možno by ma to len bolelo no možno by som tu mohla ostať navždy s ockom. Čupla som si na parapetu, bola som tanečníčkou takže som vedela balanc udržať perfektne a tak som si utrela júlový pot z čela. Raz,dva,tri... Nedokázala som to, nevedela som sa odraziť. Raz,dva,tri...
Zazvonil budík a ja som vedela že to bola opäť len spomienka počas spánku, vedľa mňa ležalo niečo oveľa horšie než ten sen, no vedela som že o únik v žiadnom význame sa nepokúsím.
VOUS LISEZ
Nikdy sa nepozri do očí
Roman pour AdolescentsPríbeh v ktorom sa nájde každý tínedžer. Plno chaosu, šťastia no aj smútku pokope. Z lásky k nenávisti a naopak. Žiadne ideálne situácie a žiadne dokonalé rozhodnutia, jednoducho príbeh ktorý napísal sám život. Od nízkeho veku až po dospelosť, od ne...
