Night Changes ||Max Verstappen ||SK

5

Ráno

Zobudila som sa na neustále vyzváňanie mobilu. Chcela som to ignorovať, ale nedalo sa. Pozrela som sa naň. Čakali ma tam 4 zmeškané hovory a asi 10 správ od Mie.

M: Okamžite mi zdvihni!
M: EMILIA
M: Potrebujem to poriešiť teraz, Em!

Vzdychla som. Zavolala som jej naspäť.

,,Počúvam ťa..." povedala som ospalým hlasom.
,,Emilia, čo si robila s tým autom? Práve mi volali, že musia vymeniť všetky gumy! Našťastie auto je v poriadku." Bola trochu naštvaná.

Usmiala som sa. Spomenula som si, čo sa dialo v noci.
,,Vieš kto je Max Verstappen?" opýtala som sa.
,,Čo to má s ním do činenia?!" už bola rozčúlená.
,,Pýtam sa ťa niečo. Poznáš ho?" povedala som pevne.
,,Hej, poznám. A?" musela mi odpovedať. Vedela, že jej ináč nič nepoviem.

,,No tak s ním som bola včera v noci. Učil ma driftovať."
Na druhej strane zostalo ticho.
,,Hal-" nedokončila som, keďže ma prerušila.
,,Takže vy ste neodišli kvôli tomu, že vás to nudilo, ale kvôli tomu aby ste boli spolu! Už mi to všetko do seba zapadá! To, že si ty odišla skôr to chápem, ale to že Max odišiel skôr... To mi nešlo do hlavy." povedala. Z jej hlasu bolo cítiť, ako sa usmieva.

,,Počkať, to ako vieš kedy sme odišli?" zarazene som sa opýtala.
,,Toto je Gala večer! Všetko čo sa tam udeje, zachytia fotoaparáty a všetko cestuje po internete!"
,,Oh aha... No a čo s tým autom? Prečo si taká rozčúlená?" radšej som rýchlo zmenila tému, nech si nemyslí hlúposti.

,,Áno, auto... No, budeme to musieť zaplatiť. Výmenu gúm a keby bolo niečo poškodené, tak aj toto." povedala.
,,Dobre, zaplatím to... A auto mi ešte požičajú?"
,,Hej požičajú, len to bude treba znovu zaplatiť."
,,Okej... Počkať" zarazila som sa. Išla som sa pozrieť z okna vonku. Lamborghini tam už nestálo!

,,To vážne prišli hneď ráno po to auto?" bolo mi to divné.
,,No?"
,,Hmh. Mohla by si mi ho objednať na ďalších päť dní? Vďaka! Musím končiť." povedala som a zložila som. Z druhej strany som už len počula, ako povedala : ,,Dobre, ah..."

O pár sekúnd mi od nej prišla správa.

M: Bola si kočka! Ver mi, každý mal oči len pre teba 😘

Prevrátila som očami. Ale mala pravdu. Naozaj som vyzerala super.

Išla som sa najesť a osprchovať. Kým som pila kávu po sprche, tak niekto zazvonil. Mohla som mať kľudné ráno, ale nie!

Išla som otvoriť. Vo dverách stál Max. Ja som bola len v župane a s turbanom na hlave.
,,Čo tu robíš?" zazrela som naňho.
,,Ja len, či ti nechýba tvoja cena..." prehodil ležérne.
,,Počkaj." povedala som a pomaly som sa išla popozerať po izbe.
,,Trošku tempa by ťa nezabilo, čo ty na to?" povedal. Ukázala som mu prostredník.

Mám taký dojem, že ju nemám. Keď som ju nenašla v obývačke, ani v spálni, tak som spanikárila. Ó nie! Robíš si srandu, že som stratila svoju prvú cenu!

,,Čo, nemáš ju?" opýtal sa posmešne. Stál za mnou, nečakal vo dverách. Zastavila som sa. Ak ju nemám ja, tak ju má on. Prečo by tu ináč bol? Otočila som sa k nemu.
,,Kde je?"
,,To mám vedieť ja?" opýtal sa.
,,Daj preč tie ruky spoza chrbta." prižmúrila som oči.

Neurobil tak. No jasné, má ju on. Ale ako sa k nej sakra dostala?!
,,Zaujímalo by ma, odkiaľ ju máš." prekrížila som si ruky na prsiach.
,,Ja ju predsa nemám!" bránil sa. Videla som, ako sa mu dvíhali kútiky úst.
,,Nemám na teba čas, daj mi ju." nastavila som k nemu ruku. Pokrútil hlavou a ďalej sa usmieval.

Je mi ľúto, ale ináč to nepôjde. Podišla som k nemu. Musela som trochu zakloniť hlavu, aby som mu videla do očí. Usmiala som sa a v sekunde som ho potkla, no chytila som ho aby nespadol. Nechcem si robiť problémy.

Mali sme od seba tváre asi desať centimetrov ďaleko. Jednou rukou sa ma držal, aby nespadol a v druhej ruke mal moju cenu. Chvíľu sme tak zostali a pozerali sme sa na seba.

Študovala som črty jeho tváre. Je naozaj pekný... Rýchlo som sa spamätala, zobrala som mu cenu a pustila ho na zem. Spadol rovno na zadok.

,,So mnou sa nezahrávaj, chlapče." povedala som a položila som cenu na stôl. Ako som si mohla nevšimnúť, že ju nemám? Som idiot. Postavil sa a povedal: ,,Tú cenu som ti zobral z auta, keď si si ma nevšímala."
,,Načo?" zdvihla som obočie.
,,A veď prečo nie?"

Zazrela som naň. To nebol dobrý dôvod. Nechala som to tak.
,,Ešte niečo?" opýtala som sa.
,,Hej... Môžem si zavolať taxík z tvojho telefónu? Svoj som zabudol doma a ten sprostý taxikár mi povedal, že ma nepočká." povedal a nastavil ruku.
,,Ty a taxíkom? To ti mám veriť?" prekrížila som ruky na prsiach.
,,Pozri sa von." povedal s úplnou vážnosťou.

Išla som sa k oknu presvedčiť. Naozaj tam nestálo jeho auto.
,,Takže?" nadvihol obočie. Odblokovala som mobil a bez slov som mu ho dala. Naťukal číslo a zavolal. Začal zvoniť mobil. Vytiahol si ho z vrecka, zrušil a usmial sa.

To som mu naozaj naletela na tak lacný baliaci trik? Vraj nemá mobil! Vôbec som nepremýšľala, že by ho nemal mať. Uverila som mu to s tým taxíkom, takže ma to hneď presvedčilo.

,,Vďaka." povedal. Prevrátila som očami.
,,Kde máš to auto?" opýtala som sa.
,,Možno ho tu nemám." usmial sa ešte viac. Keby môj pohľad zabíjal, tak je už mŕtvy. Robí si zo mňa prdel. Fakt vtipné.
,,Tak ja pôjdem. Maj sa!" povedal a odišiel.
,,Čau."

Zamkla som a išla som k oknu. Ochvíľu išiel Max na aute. No jasné. Hajzel jeden. Videla som iba, ako mi poslal vzdušný bozk a už ho nebolo. Teraz som sa naozaj nemohla neusmiať.

Pred ním som hrala divadlo, nech si nemyslí, že som z neho na mäkko, aj keď som. Páčil sa mi nielen vzhľadom ale aj tým aký bol vnútri. K tomu to bolo prvýkrát v mojom živote, čo mal o mňa záujem nejaký chlap. Vzdychla som. Bol to fajn pocit. Ale čo s tým budem robiť?